Bad Intentions ✔

36-Prepad

Margo

Mobil som nezdvíhala ani po pristáti ale buďme k sebe úprimný bez zapnutého mobilu by sme neprežili aj keď chceme len skontrolovať čas.

247 neprijatých hovorov od používateľa Jacob.

Mala som neuveriteľnú chuť zdvihnúť mobil a vykričať mu jaký je hnusný bastard ale zakaždým som sa len hlboko nadýchla a zrušila hovor.

Začínalo sa stmievať a tak sa mohol začať môj plán, obliekla som sa do čiernych legin, čierneho trička, do čiernej volnej mikiny a to všetko som zaklincovala tým že som si dala vlasy do vrkoča dala si šiltovku a cez tvár čierne šatku.

Teda presnejšie čiernu šatku si ešte len dám zatiaľ som ju mala okolo krku.

Skôr než som odišla z domu na stole stole som si rozprestrela veľkú detailnú mapu, ktorá mi presne ukazovala rozsah kamier a najrýchlejšie únikové ceste od policajnej stanice.

 Bola som nervózna nikdy som neišla na takýto zásah bez akejkoľvek podpory, hodinky ukazovali len pár minút aby sa začali striedať smeny aspoň na niečo mi bolo dobré že som dosť môjho času strávila na polícii.

Zapla som telku a nechala rozsvietené, na podlahe som vytiahla dosku a ešte predtým sa naučila program čo má ísť v telke. Už bolo všetko pripravené na to aby som mohla odísť, nezamkla som aby som sa v rýchlejšie dostala domov.

Stála som pred policajnou stanicou a čakala kým si dá denná aj nočná smena spolu cigaretku, keď sa zasvietilo na vonkajšom pozemku natiahla som si na tvár šatku a zbehla som rýchlo k plotu a potom k zadnému vchodu, ktorý nebýva zamknutý ale po novom tu je očividne vlčiak! Aspoň že som rátala aj s tým s vačku som vybrala kus klobásy a hodila to čo najďalej od vchodu.

Pes sa v sekunde rozbehol a za niekoľko sekúnd si pochutnával na klobáse, preliezla som plot a zacukala na psa aj s kúskom šunky v ruke.

Rozbehol sa za mnou a zjedol šunku z mojej ruky, pohladila som ho medzi ušami. ,,Ty si tu asi neni dlho že fešák." prihovorila som sa a nakrútil hlavu ako to robia psy vo filmoch. ,,Ešte by som tu s tebou pokecala ale musím si švihnúť." 

Potichu som vstúpila dnu, rozhliadla som sa a za ten rok sa tu nič nezmenila na pravo bola chodba ku kanceláriám a na ľavo bola veľká skriňa zo všetkými kľúčmi. 

Netrvalo mi dlho a našla som ten správny, potichu som prešla k veľkému regálu so všetkými zložkami s kade som vybrala tú s Quavovím menom a nahla sa k počítaču a modlila sa v zázrak.

Do počítača som naťukala stáre otcove prihlasovacie údaje a modlila sa aby sa iba preniesli na nového kapitána k týmto údajom nemá nikto prístup teda aj ja som ich našla náhodne a vtedy som vedela že mi to na niečo bude.

Prístup povolený, a o niekoľko sekúnd boli vymazané všetky záznamy, ktoré obsahovali Quavove meno a jediné čo mi zostávalo bolo sa dostať von. 

Odhlásila som a pozrela sa na hodinky. ,,Do riti." zanadávala som pretože práve im skončila cigaretková pauza vôbec som nerátala s tým že by to nestihnem.

*Ľudia áno viem že obrázok vôbec nesúvisí s tým čo sa tam deje ale nemôžem si pomôcť aby som ho sem nedala.*