Našepkávač: Symfónia zla

svetlo: nič nie je nemožné

Tú noc toho Yazmin naozaj veľa nenaspala a len čo jej to neprišlo úplne nevhodné, vybrala sa za Brycom. Po tom, čo sa dozvedela, nedokázala myslieť na nič iné. Lo jej totiž stále bola ako sestra a dievčina sa práve dozvedela, že je jej zrejme najbližšia osoba odsúdená na istú a mystickú smrť. Jednoducho vedela, že to nemôže dopustiť a musí to nejako zvrátiť. Kamarátka by ju však zrejme nepočúvala a neuverila ani slovo, preto musela veci napraviť sama. 

Brána pred ňou sa hladko otvorila a Yaz zbadala, že chlapec jej ide naproti. Usmieval sa a už z diaľky videla iskričky, ktoré žiarili v jeho modrých očiach. 

„Som tak rád že ťa vidím," venoval jej ďalší z hrejivých úsmevov a objal ju. V Brycovom náručí sa cítila príjemne, no v mysli jej vírili dôležitejšie myšlienky. 

„Aj ja teba," opatrne sa odtiahla, „no prišla som sem, pretože sa s tebou potrebujem porozprávať, o tom čo si mi včera povedal." Len čo tie slová vyslovila, tak chlapcova tvár skamenela a ona sa na chvíľu zľakla, či to nepokazila. 

„Dobre," prekvapil ju nakoniec, „no poďme dnu, ak by sa niekto dozvedel, že som ti o nás rozprával, tak si v nebezpečí aj ty aj ja, " obozretne sa okolo seba obzrel a položil si dlaň na Yazminine kríže, aby ju nasmeroval. 

Kým sa dostali do jeho izby, ktorú Yaz už zbežne poznala, aj keď on o tom nevedel, tak nepadlo ani slovo. Až keď sa za nimi zavreli dvere a Bryce sa posadil na posteľ, odvážila sa dievčina prehovoriť. Prechádzala sa popri tom popred neho, pretože nedokázala obsedieť. 

„Pozri nepoznám podrobnosti, a preto ťa nemôžem súdiť, no prosím pochop ma. Lo je tá najbližšia osoba, ktorú mám, a keby som ju mala stratiť, tak to neprežijem," jednoducho mu vysvetlila a čakala na jeho reakciu. 

„To je všetko pekné, no už sa to nedá zvrátiť naozaj ma to mrzí," načiahol sa po nej a ona ho nechala, aby si s ňou preplietol prsty, aj keď to znamenalo, že musí zastaviť svoju zbytočnú  chôdzu. 

„Nedá sa to nejako obísť?"

„Je mi to ľúto, no môj pán bude čoskoro potrebovať obeť a ja ju nemôžem len tak vynechať. A myslí, že by som ju tak rýchlo nevedel nahradiť."

„Čiže to nemusí byť ona?" s nádejou sa spýtala a odpoveď dostala v mimickej podobe. Nemusela to byť nutne Lo, a vtedy sa dievčina rozhodla.

„Ja ju nahradím Bryce, nenechám ju zomrieť."

„To nie!" vyhŕkol chlapec, a ihneď bol na nohách.

„Len teraz som ťa získal, nemôžem ťa stratiť," pohladil ju o po tvári opakom ruky a venoval jej letmý bozk. Yaz to nečakala, no ani nemala chuť sa odtiahnuť, pretože bolo príjemné cítiť ľudské teplo.

„A nedá sa ten démon nejako zabiť?" zašepkala mu do pier, len čo sa odtiahla.

„O ničom takom neviem." Prudko ju odstrčil a nahnevane zaťal čeľusť. 

Nič nie je nemožné Yazmin. 

Známy šepot sa jej ozval pri uchu a znel jasnejšie než obyčajne a Yazmin sa rozhodla, že už keď má s Brycom tak dôverný rozhovor, opýta sa aj na to.

„Mám ešte jednu otázku," chytila ho za rameno a prinútila otočiť sa k nej tvárou.

„Odkedy ťa poznám, tak sa mi stáva, že počujem nejaký hlas. Oslovuje ma menom a akoby tušil a vedel, čo sa odohráva v mojom živote..." ani nestihla dokončiť vetu a Bryce sa jej vytrhol a vybehol z dverí. 

„Ja ho zabijem!" počula ho zakričať a ozval sa buchot. Keď za ním Yazmin vybehla, tak práve vpadol do vedľajších dverí, s horou nadávok na jazyku. 

Nejako nedbala na to, že ju do izby nikto nepozval, keďže už z chodby videla, ako Bryce drží pod krkom čiernovlasého chlapca.

„Povedal som ti, aby si sa od nej držal ďalej!" nasrdene ho držal, no Nath sa len usmial, aj keď mu už viditeľne dochádzal vzduch. 

„Aj  tak ti podľahla, tak čo," zachripel a padol k zemi, keďže ho Bryce pustil, sprevádzaný kašľom.

„Čo sa tu deje?" vstúpila do ich výmeny názorov a zároveň izby, Yaz.

„Ten šepot patril môjmu bratovi. Dokáže pracovať so zvukom," precedil chlapec pomedzi zuby a pobral sa k nej.

„Takže si jej to predsa všetko prezradil," Nath sa zdvihol zo zeme a dievčinu zasiahol intenzívny pohľad. Nedokázala sa ani pohnúť, len sledovať tú hĺbku, ktorej dno bolo v nedohľade. 

„Prišla na to sama, no teba do toho nič. A to tvoje našepkávanie prestane." Brycov hnev dosiahol svoju znesiteľnú hranicu a on z bratovej izby vybehol rovnako rýchlo, ako sa dostal dnu. Vôbec mu nedoplo, že tam Yazmin nechal samotnú.

Tá dýchala iba kvôli inštinktu, inak celú jej pozornosť pohlcoval záhadná chlapec, ktorý v nej vyvolával búrlivé emócie. Našťastie v tej chvíli však prehovoril a prerušil tak stav, v ktorom sa nechcene ocitla.

„Budeš tam len tak stáť?"

„Ja...ja už by som asi mala ísť."

„To ani nechceš vedieť odpoveď na svoju otázku?" prekvapene zdvihol obočie a zaujal tým jej pozornosť. Gestom ruky ju pozval dovnútra a sám sa usadil na stoličku pri okne. 

„Pozri naozaj si to vážim ale Bryce povedal, že je nemožné vášho pána zničiť," konečne našla slová, ktorými sa odvážila prehovoriť, pretože mala strach, aby ho neurazila. Predsa len mohol byť vrahom Loriných rodičov.

„Môj pán?" prekvapene sa zasmial, „to je celý Bryce. Je tak oddaný tomu démonovi, že by mu ani nenapadlo hľadať cestu k jeho zničeniu."

„Ty si vari iný?"

„Čo myslíš?" rozpažil ruky a ona musela uznať, že naozaj sa v jeho očiach blyslo znechutenie, keď hovorili o tej stvore.

„Neznášam, že musia umierať nevinní ľudia, a keďže mám možnosť ti pomôcť, tak to chcem skúsiť," dodal a jeho tvár nezdobila žiadna grimasa. Možno preto, lebo to myslel naozaj vážne.

„A čo Vintersovci? Ich si vari nezabil?" vyhŕkla dievčina a až potom si uvedomila, že je prostorekosť ju naozaj mohla stáť veľa.

„To si naozaj myslíš?" prekvapene sa Yazmin zadíval do očí a ona si už zrazu nebola istá.

„Budem ťa musieť sklamať, pretože si neuhádla a ja som to naozaj nebol. Možno viem kto, ale to teraz nie je dôležité. Im už nikto nepomôže, no tvoja kamarátka je stále nažive, rovnako ako množstvo iných ľudí. 

Môj návrh znie tak, že ťa pripravím na démona a zavediem ťa do jaskyne namiesto  kamarátky. Videl som, ako veľa pre teba znamená."

Myseľ sa jej po tých slovách rozbehla na plné obrátky, pretože Nath mohol pokojne klamať, no niečo v jej vnútri šepkalo nech mu dôveruje a on to v tej chvíli nebol. A ešte k tomu jej Bryce odmietol pomôcť a ona bola ochotná za Lo dať život. Aspoň by tak jej i Judith splatila dlh, ktorý si neplánovane vytvorila, keď si ju k sebe vzali.

„Fajn, prijímam," dostala zo seba napokon, dúfajúc, že neoľutuje.