Ghost boy

3.

Charlie

Cítil som chlad.Snažil som sa zobudiť ale akoby to nešlo.Keď sa mi konečne podarilo prebrať otvoril som oči a uvidel tie dve zdemolované auta.Hneď som sa pozrel vedľa seba.Mama mala celú tvár krvavú a opretú o okno.Potom som sa okamžite otočil dozadu.Moja malá Samantha nehybne ležala vo svojej sedačke.Chcel som jej pomôcť ale keď som sa jej chytil akoby som sa jej ani nedotkol.Bolo to zvláštne.
Počul som húkať sanitku.Keď dorazila dvaja záchranári pribehli k nášmu autu a dvaja oproti nabúranemu .Ako prvú vytiahli malú Samanthu. Ani si neviete predstaviť jak mi padol kameň zo srdca keď zdravotník vykríkol: ,,Dýcha!!!"
Medzitým ako ju nakladal do sanitky druhý vytiahol z auta mamu.Videl som ako aj jej dáva prvú pomoc.
-,,Je neskoro..." povedal a utrel si slzu čo mu stiekla po líci.
Moja mama...to nemôže byť pravda.Nemôže byť mŕtva.V ten moment som cítil akoby mi do srdca zabodli cez sto dýk. Bola to hrozná bolesť.
-,,Halo,Halo pomôžte jej musíte ju zachrániť!!Nemôže byť neskoro!!" kričal som na nich ale vyzerá to že ma nepočuli. Začal hovoriť do vysielačky:
-,,V jednom aute bola jeden muž prevezený do nemocnice a v druhom aute žena s dieťaťom,žena autonehodu neprežila..."pokračoval ďalej a ja som len nechápavo pozeral.
-,,Žena s dieťaťom?a čo ja? haloo!" pribehol som k zdravotníkovi a chcel ho chytiť. V tom momente sa stalo niečo divné,moja ruka akoby prešla cez jeho no on nič necítil.
-,,To nieje možné!Čo to má znamenať prečo ma nevidíte??"povedal som a otočil sa k autu.
Pozrel som doň a čakalo ma nemilé prekvapenie.Moje telo v aute nebolo.Ako je to možné že ma nikto nevidí a ja nevidím seba....toto musí byť zlý sen a nie pravda.Sadol som si pri mamu a začal plakať.Neviem či sa to dá nazvať plačom keďže som nič necítil.
-,,Musím zohnať pomoc.Prepáč mami..."

*Tak dnes sa vám prvý krát prihováram❤️dúfam že vás môj príbeh baví 😊Chcem pokračovať v písaní tak dúfam že vás to bude baviť aj ďalej😂😅❤️a prepáčte za chyby😂😂ahoojte*