Ghost boy

46.

Kristin

Ráno som bola skoro hore.Vonku ešte ani nesvitalo ale ja som nemohla zaspať.Celú noc som mala zlý pocit akoby sa niečo stalo.Neviem  kedy Alex prišla domov alebo či sa vôbec vrátila.Obliekla som sa,potichu vstala a prešla až pri jej dvere.Dala som ruku na kľúčkua chcela otvoriť  no váhala som.Nie som si istá či by ma chcela vôbec vidieť.Mrzela ma naša hádka.Mrzel ma fakt že mohla mať pravdu.Som hrozná sestra.Aj keď mi to nepovedala viem že si to myslí.Konečne som sa odvážila otvoriť dvere a prekonala strach.No ten sa vrátil keď som ju neuvidela v posteli ani nikde v izbe.Zrazu zazvonil telefón v kuchyni a mňa tak myklo,že som skoro vyskočila z kože.Rýchlo som k nemu pribehla,zdvihla ho a zhlboka sa nadýchla.
-,,Prosím?"
-,,Dobré ráno je pri telefóne Carmen Roberts?"
-,,Nie ale môžte mi povedať čo od nej chcete a ja jej to odkážem." Povedala som trochu znechutene.Myslela som si že je to nejaká jej kamarátka.Divné mi bolo iba to,prečo by volala tak moc skoro.
-,,Ide o Alex Roberts.Odkážte jej prosím nech čo najskôr zavolá."
-,,Čo je s Alex?"
-,,Ste jej rodina?"
-,,Áno jej sestra.Čo spravila?"
-,,Mohli by ste sa prosím čo najskôr dostaviť do nemocnice?"
-,,Pane bože čo sa s ňou stalo?"
-,,Všetky informácie vám poviem keď prídete." Hovorila pokojne zatiaľ čo ja som začala panikáriť. Nevedela som čo spraviť skôr.
-,,Za chvíľku tam budem." Modlila som sa nech to nieje nič zlé alebo vážne.
-,,Dovidenia." Žena na druhej strane položila telefón.Okamžite ako som dovolala vbehla som Carmen do izby.
-,,Carmen!!Alex je v nemocnici!Celú noc nebola doma!Počuješ ma?Vstávaj!" Už som takmer kričala.
-,,Bože čo chceš Kristin?" Dala si dole masku z oči a venovala mi vražedný pohľad.Greg sa okamžite posadil.
-,,Alex sa niečo stalo.Je v nemocnici!"
-,,Čo sa jej stalo?Musíme ísť za ňou Carmen vstávaj." Opýtal sa Greg a videla som mu strach v očiach.
-,,Choď sám keď chceš a mňa nechaj tak."
-,,Si jej matka!" Carmen sa zrazu zdvihla a ukazovák mu prilepila na hruď.
-,,Adoptívna matka!Keby..."
-,,Rozmysli si čo povieš." Upozornil ju Greg.
Carmen sa urazene pozrela a znova si ľahla.
-,,Ja nikam nejdem je mi ukradnutá.Nathalie je moja dcéra a ty by si sa mal taktiež viac o ňu zaujímať ako o tie dve hlupane."
-,,Sklamala si ma Carmen...jediné dve hlupane čo sú v tomto dome si ty a Nathalie!" Smutne povedal a obliekol si nohavice.Ja som len nemo stála medzi dvermi.Greg si nás zastal a dovolil si povedať niečo čo sa Carmen nepáčilo.Bolo to od neho roztomilé a najradšej by som ho objala.
-,,Ja som ťa sklamala?Ty si samé sklamanie!Ako len môžeš?Čo si o sebe myslíš?" Začala kričať a hádzať vankúš do zeme.
-,,Nehovor na mňa prosím ťa..." Odbil je Greg a to ju ešte viac naštvalo.Pri tejto poznámke som sa aj ja zasmiala.
-,,Keď teraz odídeš už sa nevracaj.Nechcem ťa tu už vidieť!"
-,,Nemám náladu sa s tebou baviť.Keď máš problém proste si len zober veci a zmizni."
-,,Je to sranda pozerať sa ako Carmen čoskoro vybuchne ale vážne poďme!" Prosebne som pozrela Gregovim smerom a na Carmen sa hnusne usmiala.
-,,Poď si rýchlo sadnúť do auta." Zabuchol dvere a bolo iba počuť ako do nich niečo silno narazilo a s hlasnou ozvenou padlo na zem.
Sadli sme si do auta a o chvíľku sme už boli pri nemocnici.Greg išiel zaparkovať a ja som bežala na recepciu.
-,,Dobrý som tu kvôli Alex Roberts."
-,,Vy ste rodina?"
-,,Áno som jej sestra.Čoskoro príde aj jej nevlastný otec." Akonáhle som dopovedala objavil sa pri mne Greg.
-,,Dobré ráno.Smieme vedieť čo sa stalo s Alex?" Bol oveľa kľudnejší ako ja.
-,,Je vo vážnom stave.Doktori ju už raz oživovali.Keby ju našli neskôr mohlo by byť neskoro.Momentálne sledujú jej činnosť srdca a robia všetko pre to aby ju udržali pri živote..."
-,,To nemôže byť pravda!Chcem ju vidieť!" Kričala som a zároveň plakala.
-,,Nemôžem vás za ňou pustiť." Po jej slovách som sa zložila na zem.Vlastné nohy ma zradili.Cítila som pocit viny,ktorý ma zožieral.
-,,Kristin!" Greg ma zdvihol a ja som sa oňho oprela.Nikdy v živote by som nepovedala,že práve on bude moja opora a bude mi pomáhať.
-,,Poďme si prosím sadnúť." Poprosila som ho.Sadli sme si na najbližšiu nemocničnú lavičku.
-,,Mohol by som sa porozprávať s doktorom?" Opýtal sa a žena prikývla.
-,,Táto sestrička vás tam zavedie." Ukázala na mladé dievča a to s ochotou prikývlo.
-,,Idem s tebou!"
-,,Nie Kristin ty tu čakaj všetko ti poviem.Prosím mohli by ste byť pri nej?" S prosbou sa obrátil na ženu čo nám povedala všetky informácie.Tá letmo kývla hlavou a posadila sa vedľa mňa.Greg sa stratil niekde v zákutiach veľkej nemocnice a ja som tam ostala sedieť ako kôpka nešťastia.
-,,Nevieš či mala tvoja sestra nejakého priateľa?" Opýtala sa ma žena a ja som si ju premerala.Mala jemne ryšavé vlasy zviazané do voľného uzlíka.Niektoré pramienky jej padali do zeleno-modrých očí.Pôsobila veľmi milo.
-,,O jednom by som vedela prečo?" Spomenula som si na Charlieho.
-,,Lebo jedného priviezli spolu s ňou no toho polícia nevedela identifikovať.Nevedela by si mi ho opísať."
-,,Naozaj nevedela.Nikdy som ho nevidela.Ale viem že sa volá Charlie." Zasmiala som sa pri spomienke na neho.Ako sme sa dorozumievali cez papiere.V podstate som neklamala.Nikdy som ho nevidela.Potom mi to doplo....
-,,Počkať čo?Spolu s ňou priviezli chlapca?Skutočného živého chlapca?Ste si istá že boli spolu?"
-,,Určite.Na tom istom mieste a spolu ich našli.Áno živého."Trochu bola mojimi otázkami zaskočená. Utrela som si slzy.Takže sa to všetko podarilo.Oživila ho.Charlie už nieje duch.Ale ako?
-,,Môžem ho vidieť?"
-,,Bohužiaľ nie ste jeho rodina."
-,,On nikoho iného nemá len moju sestru.A Alex je moja rodina tak povedzme že som jeho vzdialená rodina." Žena sa zasmiala.
-,,Dobre...ale ešte sa zotavuje doprajeme mu trocha odpočinku a potom pôjdeme za nim."
-,,Okej...." S myšlienkami som opäť zabočila ku Alex.Je iba jediná vec čo by som mohla pre ňu práve teraz spraviť.
-,,Môžem sa opýtať....vedeli by vyhľadať nejakých ľudí?"
-,,Samozrejme ale iba rodinu našich pacientov."
-,,A keby som chcela vyhľadať našu biologickú matku bolo by to možné?"
-,,Určite áno.Vieš aspoň priezvisko?" Zamyslela som sa a spomenula na náš rozhovor o nich keď prišla domov.
-,,Bennethová....Ale nie som si istá."
-,,Chvíľku to ale potrvá."
-,,Nevadí." Odišla za neďaleký stôl a hľadala.Ani neviem ako ale podarilo sa mi zaspať.
-,,Kristin vstávaj." Oslovil ma Gregov hlas a so mnou trhlo.
-,,Čo sa stalo?" Zmätene som sa opýtala.
-,,Nič len si zaspala.Na trochu dlhšiu chvíľku."
-,,Aha.... Ako dlho som spala a bol si s doktorom?"
-,,Áno.Bol som s doktorom a nejakú hodinku."
-,,A čo hovoril?" dúfala som že to nebudú zlé správy.
-,,To že je na prístrojoch a že jej stav je kritický.Vraj jej srdiečko zlyháva.Ale Alex je silná.Ona to prekoná....Doktori jej dávajú šancu napriek všetkému." Po tom ako dohovoril sa mi nahrnuli slzy do očí.Keby som len išla s ňou a dala na ňu pozor....
-,,Bude v poriadku?"
-,,Musíme v to veriť.Je silná..."
-,,Áno ona silná je narozdiel odo mňa.Mala som byť lepšia sestra.Stáť pri nej keď to potrebovala.Pomôcť jej.Nikoho nemala iba mňa.A ja som sa na ňu vykašlala.Bola som jediný človek,ktorému verila a sklamala som ju.Ako vždy.Vždy som ju len sklamala.Naopak ona mi vždy pomohla.Mala viac problémov ako ja.No stále mala na tvári úsmev a pomohla mi...."
-,,Alex ťa má rada.Určite.Si jej dvojča a od malička ste boli spolu.Boli ste jediné čo každá má.Budeš mať možnosť jej to všetko povedať,nahradiť alebo napraviť chyby.Určite áno.Alex bude v poriadku.Musí byť v poriadku a už toľko neplač...."
-,,Greg,nevieš si predstaviť čo to pre mňa znamená že si tu so mnou." Nič nepovedal iba sa usmial.V tom som si spomenula na rodičov.Utrela som si slzy a ťažko vydýchla.
-,,Musím ti niečo povedať...Alex pred nedávnom našla našich rodičov." Úsmev mu na tvári zamrzol a hneď aj zmizol.
-,,Išla za nimi.Vraj ju matka prijala a neviem čo....proste si ju obľúbila.Vraj sa o nás zaujíma.A to ti chcem povedať že som im dala vedieť čo sa deje Alex.Teda ešte nedala.Mala to tá ryšavovlasá žena spraviť.Som ju o to poprosila a teraz uvidíme či jej skutočne na Alex záleží.Dúfam že sa nehneváš."
-,,Vôbec nie.Spravil by som to isté." Venoval mi chápavý pohľad.
-,,Greg?Prečo si si nás zastal.Dnes ráno myslím."
-,,Prehnala to a jej namyslené správanie je hrozné."
-,,Veď ťa kvôli nám vyhodila z domu." Poznamenala som smutne a vyčítavo.On sa len pobavene zasmial.
-,,Ale prosím ťa.Ona ma vyhodiť z môjho domu nemôže."
-,,Čože?Predsa vždy hovorila že je to jej dom."
-,,No určite nieje.Ona si rada privlastňuje veci a iné zas rada privlastňuje iným."
-,,Nechápem ako to myslíš?"
-,,Stále hovorí že je Nathalie moja ale to nieje.Carmen je hrozná žena.Nathalie otec je niekto iný určite nie ja.Viem to podľa testov o ktorých oni netušia.S Carmen som len preto,lebo mi bolo ľúto Nathalie.Nechcel som aby vyrastala bez otca.Ale už som sa chcel dávno odsťahovať." Greg ma stále len prekvapuje.
-,,Prečo si tak nespravil?"
-,,Myslíš že by som vás dve tam nechal samé s Carmen a Nathalie?Nie to by som nespravil.Ale moja trpezlivosť pominula.Vysťahujem ju." Škodoradostne sa usmial.
-,,Ďakujeme." Povedala som a objala ho.Asi ostal trochu v šoku.
-,,Chceš kávu?" Opýtal sa a ja som prikývla.Greg sa postavil a odišiel za roh.Chvíľu som len tak pozerala do zeme.Vyrušila ma žena čo vbehla do nemocnice a utekala na recepciu.
-,,Volali ste mi ohľadom Alex Bennethovej...." Splašene kričala a mne sa zastavilo srdce.Neverila som že príde.Neverila som že ju niekedy uvidím a už vôbec nie za takýchto okolností.Neverila som že niekedy spoznám moju vlastnú matku.Pomaly som sa postavila a približovala sa.Srdce mi išlo vyskočiť z hrude.V hlave sa mi ozývali hlasy nech to nerobím.No nepočúvala som ich.Zvedavosť spoznať ju bola silnejšia.Bála som sa.Hrozne moc.Sama neviem čoho.Už som bola úplne blízko a počula som ju plakať.Chystala som sa niečo povedať ale stratil sa mi hlas.
-,,Kristin tu máš tú kávu!" Zakričal Greg a žena sa otočila.Pozerali sme si rovno do tváre a mne po tele behali zimomriavky.Bola tak moc podobná Alex.Musela to byť ona.Naša matka.Nikdy som nikoho nevidela kto by sa tak moc podobal na Alex.
-,,Kristin?" Prekvapene sa opýtala a ja som stále nedokázala hovoriť.
-,,Asi omyl." Vybehlo zo mňa a ja som sa na päte otočila.
-,,Kristin,spoznám svoje dieťa."Mala som chuť kričať.Poslať ju preč.
-,,Nechajte ma!" Ani som sa za ňou neobzrela.
-,,Počkaj prosím!" Chytila ma za ruku a donútila ma pozrieť sa jej do uplakaných očí.
-,,Chcem ti všetko vysvetliť."
-,,Alex mi to vysvetlila.Ona vám uverila.Nechápem prečo ale uverila.Ja vám neverím a ste tu len preto,lebo by si to Alex priala.Nemienim sa s vami rozprávať.Ja nechcem mať s vami nič spoločné....Prečo až teraz?" Poslednú vetu som až priam zúfalo vykríkla.
-,,Kristin....bola som pri tebe.Milovala som vás.A zobrali mi vás preč.Akokoľvek sme sa snažili už sme vás nenašli..."
-,,Nie ja to nechcem počuť!"
-,,Prosím Kristin.Keď sme vás konečne našli nemôžeme o obe znova prísť!Záleží mi na vás a ľúbim vás celým mojím srdcom.Možno mi neveríš ale je to pravda.Každý deň som na vás myslela.Dúfala som že ste v poriadku....odpusť mi.Prosím ver mi!" Začala plakať ešte viac ako doteraz.Pociťovala som obrovský hnev.Zrazu ma niekto chytil za rameno.Myklo ma ale našťastie to bol len Greg.
-,,Dobrý deň na chvíľku si Kristin zoberiem.Som Greg." Rýchlo jej podal ruku a potriasol ňou.Potom ma zobral ďalej od tej ženy.Bola som trochu v rozpakoch.Začal mi niečo hovoriť ale vôbec som ho nepočúvala.Premýšľala som nad všetkým možným.Alex ju opisovala ako boha no ja jej neverím.Polka mňa ju nechce spoznať a tá druhá chce práve opak.Cítila som pri nej teplo,ktoré som doteraz nepociťovala.No zároveň som cítila aj nenávisť a zlosť na jej adresu.Možno má o nás záujem a možno je to len nejaká hra na city.
-,,Počúvaš ma?" Potriasol so mnou Greg a ja som pokrútila hlavou.
-,,Zamyslela som sa...."
-,,Proste by si jej mala dať šancu.Máš možnosť spoznať svoju matku.Vidím to na nej že ťa miluje.Na jej tvári je vidno niečo čo Carmen nikdy nepoznala ani nespozná.Láska.Ver mi či nie...šancu by si jej mala dať.Mala by si spoznať čo to je láska." Usmial sa na mňa.
-,,Veď Carmen Nathalie miluje najviac na svete.Dala by jej všetko."
-,,To nieje pravda.Dá jej všetko čo chce ale nemiluje ju.Nie tak ako ona teba." Pohľadom zblúdil ku žene v tmavom kabáte.
-,,Choď sa s ňou porozprávať a možno zistíš že je iná ako si si myslela."
-,,Dobre.Urobím to iba kvôli tomu aby si ma neotravoval." Greg sa víťazne usmial a odišiel si sadnúť.Ja som znova prišla ku žene.Keď ma zbadala široko sa usmiala.
-,,Chcem aby ste mi všetko povedali.A pravdivo."
-,,Ďakujem." Chytila ma za ruku a mňa striaslo.Sadla som si pri ňu a ona začala rozprávať.Povedala mi všetko až po to ako nás sledovala v snoch.Bola s nami stále.Neviem ako ale verila som jej.Aj keď môj rozum stále kričal nech to nerobím a nech kašlem na ňu,srdce hovorilo niečo iné.Že má pravdu a mala by som jej dať šancu.Ako vždy srdce získalo prevahu.
Nenávisť,výčitky,pohŕdavosť a mnoho ďalších zlých citov a emócii sa vyparilo.Neverila som jej úplne ale už aj to,že sa na ňu nepozeram ako na vraha je veľký krok.
-,,Nerada ruším ale doktori povolili prístup ku slečne Alex Roberts."
-,,Takže môžme ísť za ňou?"
-,,Áno." Keď to povedala bola som šťastná.Pozrela som do zadu na Grega.Bol opretý o stenu a čítal noviny.Prišla som rýchlo k nemu a usmiala sa.
-,,Môžme ísť za Alex." Jeho vážnu tvár zaplnil úsmev.Rýchlo sa postavil a všetci sme išli na sestričkou,ktorá nás zaviedla až ku Alex na izbu.

Dnes taká trochu iná časť😂rozhodla som sa vám priblížiť viac postáv keďže sa blížime ku koncu.Lepšie povedané chcela som vysvetliť rodinnú situáciu u Robertsových😂😂😂Hádam chápete a dúfam že sa vám kapitolka páčila ;)❤️A po tejto časti môžem spať s pocitom že ma nezabijete (myslím kvôli Alex) nenechala by som ju umrieť😂❤️to by som nespravila💋