Ghost boy

11.

Charlie

Nebol som si istý čo všetko jej mam povedať.Zobral som to od začiatku.
-,,No tak ja keď som bol malý mal som úžasné dectvo.Mamu a otca ktorý sa milovali a zároveň milovali aj mňa.Keď som mal 10 mama otehotnela.Bolo by všetko stále úžasné keby otcovi nezistili rakovinu. Bohužiaľ bol na tom tak zle že nestihol ani vidieť malú Samanthu. Nevedel som to pochopiť.Keď otec z tohto sveta odišiel,mal som pocit že ja musím byť tá hlava rodiny.Túto úlohu som nezvládol.Keď  Sam mala dva roky mala vážnu chorobu.V nemocnici strávila skoro dva mesiace.Keď sa vrátila dal som jej sľub že ju ochránim a nikomu nedovolím aby jej ublížil.Ani toto som splniť nedokázal.Nedokázal som ju ochrániť aj napriek tomu že som jej dal sľub.Teraz leží v nemocnici.Keď sa preberie nebude ničomu chápať..." nedokázal som ďalej hovoriť.Slzy sa mi nahrnuli do očí a ja som im nechal voľný priebeh.
-,,Nie,Charlie pssst.." začala a silno ma objala, ,, ...Nemôžeš sa za to viniť.Nieje to tvoja chyba.Tomu všetkému si zabrániť nemohol.Rozumieš?Nieje to tvoja chyba!"
Pozrel som jej do veľkých modrých očí a podriadil sa jej slovám.Slzy mi stále stekali po líci.
Sedeli sme v tichosti na lavičke.Snažil som sa myslieť na niečo pekné.
-,,Radi sme so Samanthou pozorovali hviezdy." narušil som ticho. Pri tých spomienkach sa mi vyčaril úsmev na tvári.Spomenul som si aj na dnešný sen čo môj úsmev ešte viac rozžiarilo.
-,,Vždy som chcela poznať všetky hviezdy a súhviezdia. Veľa krát sme len tak spolu so sestrou ležali a pozorovali nočnú oblohu."
Tiež sa jej vyčaril úsmev.Jej úsmev bol nádherný.
Krásnu spomienkovú chvíľku narušil Jack keď so rozbehol po veveričke.
,,Jack!" skríkla Alex ale psisko ju nepočúvalo.Utekal za veveričkou až ku stromu do ktorého narazil.Neudržali sme v sebe smiech.Obaja sme sa smiali hrozne dlho aj keď to po čase smiešne už nebolo.
-,,Ahh tak dobre som sa dlho nezasmial." povedal som spokojne.
-,,Ver že ani ja." usmiala sa a utrela si slzy od smiechu.