Ghost boy

51.

Charlie

Celú noc som strávil na stoličkách pred Samy izbou v nemocnici.Nechceli ma k nej potom už pustiť.Ráno som to všetko vzdal a rozhodol sa ísť domov.Do môjho skutočného domova.

Stál som pred dverami nášho starého domu.Opatrne som ich otvoril a vošiel dnu.Všetko vyzeralo ako naposledy.Všade kde som sa pozrel bolo vidno iba spomienky.Prešiel som do obývačky,kde stál obrovský klavír,na ktorom mama často hrávala.Toľko som sa snažil na ňom naučiť hrať ale nikdy mi to nešlo.Naopak Samy aj napriek jej malom veku hrala ako profesionál.Ja som teda vždy pomáhal otcovi vyrezávať.V tom som si spomenul,že mi naposledy niečo dal.
,,Otvor si to až keď budeš doma..." V hlave sa mi vybavili jeho slová.Siahol som do vrecka,kde som nahmatal dreveného koníka a niečo zabalené.Koníka som opatrne položil na stôl a balíček otvoril tak,aby som nič nepoškodil.Na zem padol papierik poskladaný na malý štvorček a v ruke mi ostal drevený vlk.
-,,Vlk?" Nechápavo som sa opýtal sám seba.Bol nádherný ako všetky vyrezané veci od otca.Zodvihol som zo zeme lístok čo bol k nemu pribalený a roztvoril ho.

Ahoj Charlie...chcel som Ti niečo nechať takisto ako aj Samy.Chcel som ti to dať už dávno,ešte keď si bol dieťa.Má to byť niečo,čo ťa bude vystihovať .Určite sa pýtaš,že prečo vlk?Si statočný...to všetko čím si si prešiel.Nebolo a ani nebude to jednoduché.Ale ty to určite zvládneš.Nemám moc čas tu písať veľa vecí.Chcem aby si vedel,že ťa mám moc rád a samozrejme aj mama.
Pozdravuj od nás Samanthu a hádam jej raz všetko porozprávaš.Som rád,že som mohol stráviť,aj keď len krátky čas znovu s mojim milovaným synom.Veľa to pre mňa znamená.Je mi hrozne ľúto,že sme spolu nestrávili viac času...Tak to bude asi všetko.Synak nezabúdaj,že vždy budeme pri tebe a nikdy nebudeš sám.Budeme stále pri vás.No tak uži si život a potom sa všetci spolu stretneme.Ľúbime vás.
                                             -Mama a otec.

Keď som dočítal list od otca nahrnuli sa mi slzy do očí a dopadali mi na ruku,v ktorej som pevne držal dreveného vlka.
-,,Prečo tu nemôžete byť so mnou?Nezvládam to.So Samy je to chvíľku dobre a hneď potom zas zle.Alex sa sťahuje ku svojim rodičom,čo ani neviem ako ďaleko bývajú.So Samy nemáme domov...no teda domov máme ale nemáme nikoho kto by nám bol ako zákonný zástupca.Otec mýliš sa..." Moje rozprávanie do prázdnej miestnosti prerušilo zvonenie zvončeka na dvere.
-,,Kto to môže byť?" Postavil som sa z gauča a chrbtom ruky si utrel slzí z očí.Prišiel som až pri dvere a tie opatrne otvoril.Na ich druhej strane stála naša postaršia suseda s krátkymi,už skoro šedivými vlasmi a z nosa sa jej zosúvali guľaté okuliare.
-,,Dobrý deň.Prepáčte ak ruším ale videla som vás kráčať po ulici smerom k domu."
Jasné čistá stará ženská.Sleduje každý pohyb čo sa deje na ulici.
-,,Bože je to hrozné čo sa stalo vašej rodine.Chúďa pani Roofová bola to milá žena a toto si určite nezaslúžila..."
-,,Prosím vás nechcem o tom hovoriť." Skočil som jej do reči.Naozaj som nemal chuť to počúvať.
-,,Oh samozrejme musí to byť pre vás ešte citlivá téma.Chcela som len povedať úprimnú sústrasť.Ach hrozné niečo...Ale no,som tu kvôli niečomu inému." Vážne sa na mňa pozrela a ja som jej nechal priestor na hovorenie.
-,,Ide o vašu mačku."
-,,Máte ju vy?"
-,,Áno je u mňa doma už...no odkedy ste tu neni.Môžem vám ju vrátiť ale..."
-,,Ak si ho chcete nechať nebude mi to prekážať.Verím,že mu bude lepšie u vás." Viem,že bude Samy z toho smutná ale bude to pre toho kocúra lepšie.
-,,Ani si neviete predstaviť aká som šťastná.Bude mu dobre sľubujem." Na to som len kývol hlavou a vďačne sa na ňu usmial.
-,,Ďakujem...no tak ja pôjdem." Úsmev mi opätovala a pobrala sa na odchod.Ja som si pobalil potrebné veci do tašky,ktorú som si prehodil cez ramená a opustil dom takisto.
Prišiel som až k nemocnici a išiel rovno do Alex izby.Akurát bola na odchode,čo ma prekvapilo.
-,,Tak si nakoniec prišiel?" Nadvihla obočie a Kristin,čo bola pri nej sa uškrnula.
-,,Kam ideš?"
-,,Hm domov?" V hlase jej bolo počuť iróniu.
-,,Že si zabudol." Smutne sa na mňa pozrela.
-,,Nie...nie ja?Keby som zabudol tak by som tu nestál." Mal som z pekla šťastie,že som tam stál.Úplne som zabudol,že ju mali pustiť.
-,,Ďakujem." Pomaly prišla ku mne a objala ma.
-,,A za čo?"
-,,Že si tu bol pri mne počas tých hrozných dní strávených tu." Očami prebehla miestnosť.Usmial som sa na ňu a pomohol jej spolu s Kristin prejsť von.
-,,Stále ťa to bolí?" Opýtal som sa.
-,,Charlie,zlomené rebrá neprestanú bolieť po týždni.Ale už je to trochu lepšie.Inak mám pre teba jednu novinku..."Odsunula sa od Kristin a ťahala ma ďalej od nej.
-,,Hovorila som s mamou a aj Gregom.A vyriešila som to."
-,,Čo si vyriešila?" Prebodával som ju pohľadom.
-,,Takže....ja sa nasťahujem k mojim rodičom.A aj Kristin.Presne tak donútila som ju.Možno trochu vydierala ale to je jedno.Všetci štyria čiže ja,mama,Kristin,otec sme sa dohodli na novom dome.Kedže sem s Kristin sem chodíme do školy a ja tu mám teba a Izzy,kúpime dom niekde poblíž.A čo sa týka teba a Samy aj vám som vybavila domov."
-,,Počkaj úplne som sa stratil."
-,,Charlie to je jedno budeme proste bývať obaja v tom istom meste a pritom nebudeme nevlastní súrodenci chápeš?" Nechápavo som na ňu pozrel a bol som zvedavý čo povie.
-,,Greg si vás adoptuje.Myslel si,že Kristin s ním ostane,ale tá bude bývať s nami.To znamená,že bude doma sám.Keď som mu toto navrhla tvrdo nad tým uvažoval ale potom s tým súhlasil.Takže si vás adoptuje Greg.Tadáááá!!!!Nie som dokonalá?" Rozprávala tak rýchlo a mne sa to všetko pomaly spracovávalo.Chvíľku trvalo dokým som všetkému pochopil a dal v hlave do poriadku.
-,,Teraz to myslíš vážne?"
-,,Úplne smrteľne." Široko sa na mňa usmiala a ja som moju radosť tiež neskrýval.
-,,Ako sa ti to podarilo?"
-,,To je predsa jedno nie?S Gregom problém nebol.Má dom a bol by v ňom sám.A Kristin...No Kristin je iná kapitola.Ale donútila som ju...." Nenechal som ju dohovoriť a silno ju objal.
-,,Ďakujem moc Alex!Naozaj neviem čo by som bez teba robil."
-,,Halo hrdličky!Ja by som rada išla domov." Odtrhol som sa od Alex a Kristin mala na tvári šibalský úsmev.
-,,Musela som mu to povedať."
-,,Ty si mu to už vykecala?" Kristin sa trochu zamračila a zakrútila hlavou.
-,,Musela som.Viem,že to malo byť prekvapenie ale naozaj som musela."
-,,Si hrozná.No poďte Greg čaká na parkovisku." Pomohol so Alex až ku autu.Alex nás predstavila a začali sme riešiť zopár drobností ako to všetko bude vyzerať.Vôbec sa mi nechcelo veriť,že sa to naozaj všetko stalo a že Greg s tým nemal žiadny problém.Všetko išlo hladko a ja som sa obával,že sa znova niečo pokazí.
-,,Tak Charlie čo na to hovoríš?" Alex ma chytila za ruku a čakala na moju odpoveď.
-,,Som z toho hrozne šťastný.Nemôžem tomu uveriť.Moc to pre mňa znamená."
-,,Ale prosím ťa.Rád pomôžem a aspoň nebudem doma sám.Alex mi o tvojej sestre aj o tebe hovorila.....No už sme tu.Vystupujeme!A Charlie poď so mnou do obývačky prosím." Otočil sa za mnou dozadu a žmurkol mojim smerom.Ja som kývol hlavou a venoval mu úprimný úsmev.Keď sme vošli dnu,Alex s Kristin išli do svojich izieb baliť veci a my s Gregom sme zamierili rovno do obývačky.Tam sme znova riešili ďalšie veci ohľadom adopcie a spoločnom spolunažívaní.