Ghost boy

45.

Charlie

Zobudil som sa v mäkkej posteli.Porozhliadal som sa po miestnosti a zistil som že sa nachádzam v mojej starej izbe.Všade sa vzduchom niesla vôňa jedla.Postavil som sa z postele a prešiel cez dvere až na chodbu.Všetko bolo také ako som si pamätal.Potichu som prešiel do vedľajšej izby,ktorá patrila Samy.Dvere boli otvorené tak som tam nakukol.Izba bola uprataná čo u Samy zvyčajné nebolo.Všetko bolo na svojom mieste a izba vyzerala neobývaná.
-,,Halo?" Zakričal som no nikto sa mi neozýval.Zišiel som dole po schodoch a prišiel som až ku kuchyni odkiaľ sa vôňa šírila.
-,,Mami?" Prekvapene som na ňu pozrel.
-,,Ahoj spachtoško. Vyspal si sa dobre?"
-,,Najlepšie.Dlho som nespal v mojej vlastnej posteli.Mami tak moc mi chýbaš." Podišiel som k nej a silno ju objal.
-,,Aj ty nám chýbaš ale ešte máš dlhú cestu pred sebou."
-,,Toto je jeden z najkrajších snov v mojom živote.Nechcem sa tak skoro zobudiť."Mama si len ťažko vzdychla.
-,,Čo sa deje?"
-,,Musíme sa porozprávať.Moc času asi nemáme a toto sa tak skoro nezopakuje."
-,,O čom to hovoríš mami?" Začínali mi jej slova naháňať strach.Nechcem aby sa tento sen zmenil na nejaký zlý.
-,,Poď do obývačky a tam sa porozprávame všetci traja."
-,,Takže je tu aj Samy?Fu...už som sa zľakol že tu nebude keď som videl tú upratanú izbu."
-,,Nie Samantha tu nieje.Ale tvoj otec ťa čaká v obývačke."
-,,Otec?" Neveriacky som sa na ňu pozrel.Ona kývla hlavou a to mi stačilo ako odpoveď.Rozbehol som sa najrýchlejšie ako som dokázal do obývačky.Na gauči sedel otec a čítal noviny.Hodil som sa naňho a úplne mi bolo jedno že som mu ich pokrčil.
-,,Chýbal si mi."
-,,Aj ty mne synak." Tak dlho som nepočul jeho hlas že sa mi až priam zdal cudzí.
-,,Toto som tak dlho nevidela.Tak moc mi chýbal pohľad na toto objatie." Povedela mama a pomaly sa skoro rozplakala.
-,,Ale no tak drahá nebudeme tu predsa plakať máme dôležitejšie povinnosti."
-,,Ja si chcem tento sen užiť.Prosím.Ozaj kde je Samy a Alex sa tu tiež objaví?"
-,,Ah...." Mama si zhlboka vzdychla a posadila sa oproti mňa a otca.Svoje zelené oči uprela priamo na tie moje.
-,,Toto nieje sen."
-,,Bodaj by nebol." Smutne som sa pozrel do zeme.
-,,Pamätáš si čo sa stalo predtým než si sa zobudil?"
-,,Samozrejme.Boli sme s Alex v tej hrobke či čo to bolo a tam ma tá bosorka omráčila....počkať....toto vážne nieje sen?" Zmätene som na nich pozeral.
-,,Nie nieje to sen." Povedala mi už druhýkrát mama a chytila ma pevne za ruku."
-,,Tak kde to som?"
-,,Tá žena zapríčinila to že si sa sem dostal.Nechala tvoju dušu konečne prejsť sem.Teraz sa nachádzaš vo svete mŕtvych...."
-,,Takže ja som zomrel?" Prerušil som otcovo rozprávanie.
-,,Áno.Preto tu Samy ani Alex niesu." Povedala tentokrát mama.
-,,Dúfam že sa všetko podarí..." Dodala takmer po šepky.
-,,To nemôže byť pravda!Samy ma potrebuje nemôže ostať sama!Tým by som ju len znova zradil a nedodržal sľub čo som jej dal." Slzy sa mi nahrnuli do očí a ja som sa ich snažil zastaviť.
-,,Charlie....Teraz to záleží na tom dievčati." Pozrel som do otcových hnedých orieškových očí,ktoré boli rovnaké ako tie moje.
-,,Ona teraz rozhodne o tom kto ostane tu a kto sa vráti do sveta živých.Bude to mať ťažké lebo si bude musieť vybrať z dvoch osôb,na ktorých jej záleží a čo už nežijú.Prvá osoba si ty a o druhej nevieme nič.Charlie budem k tebe úprimný a nebudem ti nič tajiť.Je možné že to dievča neprežije." Dohovoril otec a mama ho jemne bachla po ruke.
-,,Nie,nie,nie...Alex nemôže umrieť!Prečo?Ako sa jej to stane?Ničomu nechápem....Prečo sa to všetko deje?" Už som nedokázal zadržať slzy.Kvôli mne teraz aj Alex umrie.To nemôžem dovoliť....nemôže sa to stať!
-,,Je to veľká zodpovednosť a veľké činy si vyberajú svoju daň.Keď niekoho oživý musí aj niekto zomrieť.To máš to isté ako keď niekto zomrie ďalší sa narodí.Takto to je dokola." Pokračoval no ja som ho skoro vôbec nevnímal.Vyčítal som si to.Keby som sa jej nezamontoval do života mala by teraz pokoj.Bola by šťastná s rodičmi a so sestrou.Nemusela by zomrieť.....
-,,Charlie teraz ma pozorne počúvaj!" Začala na mňa hovoriť mama.
-,,Je tu šanca že nezomrie."
-,,Aká?" V jej očiach sa objavili iskričky nádeje.
-,,Ako tu už bolo spomenuté,niekto zomrie,niekto sa narodí a naopak.Keď sa to všetko podarí tak ako sa má zomrie Drussila a nie Alex.No keď to nepôjde podľa plánu zomrie Alex a spolu s ňou aj šanca na tvoje oživenie." Dohovorila a mne sa na tvári vyčaroval malý úsmev.
-,,Aká je šanca že sa to podarí?"
-,,Päťdesiat na päťdesiat.Musíme dúfať že sa to podarí." Povzbudivo sa na mňa usmial otec a postrapatil mi vlasy.
-,,My všetko vidíme a stojíme pri vás.Vieme že je to dobré dievča a má ťa hrozne rada.Ešte k tomu je silná takže ja viem že sa to podarí.Ak si vyberie teba,budem rada keď budeš mať po boku práve ju.Miluje ťa Charlie presne tak isto ako ty ju a len tak by ťa neopustila." Začal som sa jemne červenať.Vedel som že má mama pravdu.
-,,Ďakujem.Vám obom ďakujem.
-,,No tak poď sem ty môj veľký chlapec." Mama ma silno objala a po chvíľke sa k nej pridal aj otec.
-,,Nerád vás opúšťam ale keď som už tu musím si niečo zariadiť." Obaja sa na mňa chápavo pozreli a prikývli.Vyšiel som von a užíval si čerstvý vzduch.Mal som priamy cieľ.Bol som si istý že ten druhý človek bude Thomas.Vedel som to a potreboval som sa s ním porozprávať.Vybehol som na ulicu a bežal až ku námestiu čo nebolo až tak ďaleko.Zastavil som staršiu okolo idúcu paniu.
-,,Dobrý deň neviete kde by som našiel takého mladého chalana v mojom veku?Volá sa Thomas a má kučeravé blond vlasy..." Opísal som jej ho podľa fotiek čo mala s ním Alex v izbe.
-,,Jedného takého stretávam nepoznáš jeho priezvisko?"
-,,Bohužiaľ nepoznám.Poviete mi prosím kde ho stretávate?"
-,,Keď tak pekne prosíš.Často ho stretávam v parku.Sedáva tam dlhé hodiny.Niekedy keď sa vraciam domov ho tam ešte stretávam..." Milo sa usmiala.
-,,Ďakujem!Moc ste mi pomohla." Žena kývla a ja som utekal smerom k parku.Bolo tu zopár psíčkarov a ľudí čo si užívali krásnu slnečnú jeseň.Porozhliadal som sa po okolí.Takmer okamžite som ho zbadal a bol som si istý že je to on.Vydýchol som si že je tu.Pomaly som prišiel až k nemu.Sedel na lavičke a vyzeral byť niečim moc zaujatý.
-,,Ahoj môžem si prisadnúť?"
-,,Samozrejme aj keď...." Pozrel na okolité prázdne lavičky.
-,,Chcem s tebou hovoriť."
-,,Poznáme sa?"
-,,Ty mňa nepoznáš ale ja teba áno."
-,,Aha tak ja som....vlastne ty ma poznáš.Tak kto si ty?"
-,,Som Charlie." Podal som mu ruku a on ju prijal.
-,,Tak Charlie nemyslel som že sa spolu niekedy stretneme."
-,,Takže ma poznáš?"
-,,Samozrejme.Od Drussily. Vedel som kto si už keď si sa objavil v tomto parku." Uškrnul sa.
-,,Aha... tak vieš čo sa deje všakže?" To že ma nepozná zahral dobre.Uveril som mu.
-,,Predpokladám že sa chceš baviť o Alex." Kývol som na náznak súhlasu.
-,,Tak spusti.Ale ako prvé chcem aby si vedel že jej nič nevyčítam a ani tebe." Milo sa usmial.
-,,Chcel som len to....že nech to skončí akokoľvek nebudeme jej ani jeden nič vyčítať.Je jedno koho si vyberie musí sa ten druhý s tým zmieriť a dopriať jej šťastie.Súhlasíš?"
-,,Určite áno.Vždy som chcel pre Alex len to najlepšie.Ja viem že si vyberie teba.Som si tým istý a nevyčítam jej to.Skôr ju chápem.Sledoval som ju prostredníctvom Drussily a zo začiatku som si to nechcel pripustiť.No teraz viem že je šťastná a že ťa miluje.Nepýtaj sa ako to viem.Proste to viem.So mnou by znova taká šťastná nebola.Mňa má rada no teba miluje.Ale ak jej čo i len raz ublížiš...dostanem ťa na tento svet rýchlo a ešte aj tu ti budem znechucovať tvoj nový život." Zlomyseľne sa usmial a pozeral sa do zeme.
-,,Nikdy jej neublížim.Nedovolím aby sa jej niečo stalo."
-,,Takýto prístup je ten správny.Verím ti.No,svoje sme si povedali....nechceš sa vrátiť za rodinou a užiť si to ešte s nimi?"
-,,Ďakujem.Tak ja pôjdem." Zodvihol som sa a pripravil na odchod no zastavil ma ešte Thomas.
-,,Mám na teba ešte jednu prosbu.Prosím povedz jej že jej to nebudem vyčítať.Že ju mám rád a že ju budem tu čakať.Nech si nič nevyčíta."
-,,Ak si vyberie mňa určite odkážem.Ale ak by si vybrala teba...." Nenechal ma dokončiť vetu.
-,,Charlie.Ja ju poznám dlhšie viem že to budeš ty.Som si tým istý.Odkáž jej to prosím."
-,,Dobre." Súhlasil som aj keď som si nebol až tak istý ako on. Išiel som rýchlo domov.
-,,Mama?Otec?" Zvolal som hneď ako som otvoril dvere.
-,,Áno?" Ozvali sa dvojhlasne. Prešiel som z chodby rovno do obývačky a tam sa posadil.
-,,Chcem si s vami užiť ešte dokým je čas." Obaja sa súcitne na mňa pozreli a mama sa rozplakala.
Dlho sme len tak presedeli a rozprávali sa.Mama nám zahrala na klavíri a potom spravila palacinky.Ja som sa ich nevedel dojesť.Tak moc mi chýbali jej jedlá.
-,,Budem Samy rozprávať o jej rodičoch každý deň."
-,,Veď sa spolu všetci v čas stretneme." Chytil ma za plece otec.
-,,Charlie?Daj toto Samy keď sa preberie dobre?" Vložil mi do ruky malého vyrezaného koníka.
-,,Nestihol som väčšieho vytrezať a tento je pre teba.Rozbal si to až keď budeš doma.Keď ti bude najhoršie budeme vždy pri tebe." Vedľa koníka položil niečo zabalené.Opatrne som to vložil do vrecka a usmial na otca.Ten mi úsmev opätoval.
-,,Ďakujem moc si to vážim.A ozaj mami?Fúzik tu nieje?"
-,,Pane bože!!!Veď on ostal doma.V našom opustenom dome....ale veď musí žiť inak by tu bol nie?"
-,,Kto je Fúzik?" Prerušil náš rozhovor otec.
-,,To ti neskôr poviem."
Zrazu som pocítil šteklenie po celom tele a potom neskutočnú bolesť.
-,,Čo sa to deje?"
-,,Asi sa to podarilo!Vybrala si teba!Pozdravuj ju od nás...vždy budeme pri vás stáť pamätaj si to!!!" Kričala na mňa mama a vtisla mi bozk na líce.Posledné čo som zaznamenal bolo ako ma otec objal a potom som padol do bezvedomia.

*Whooou😂😄Ako to dopadne čo myslíte?🤔🤔ďalšia kapitolka bude trochu iná😊😊Inak názor na Thomasa?Ja osobne ho mám dosť rada😂rada by som počula váš názor❤️
DÔLEŽITÁ POZNÁMKA!!!!

Nevedela som to tam zakombinovať tak to píšem sem.Čas v tom druhom svete plynie inak tak sa nečudujte potom prečo tam bol deň a v normálnom svete noc ;) a hádam ste pochopili že sa to dialo u Charlieho v tedy keď Alex bola S Drussilou :D *