Ghost boy

44.

Alex

Charlie sa pustil mojej ruky a zmizol.Akoby sa vyparil.
-,,Charlie!!" Zúfalo som vykríkla a hľadala ho po miestnosti.
-,,Čo ste s ním spravila?"
-,,Ja som s ním nič nespravila."
-,,Neklamte!Nemohol len tak zmiznúť!!" Rozplakala som sa a zložila sa na zem.
-,,Ale no tak...neplač.Viem že si si toho prežila moc nemám v úmysle ti ublížiť ale pomôcť."
-,,Nič o mne neviete!Vráťte ho späť!"
-,,Viem o tebe možno viac ako ty sama."Povedala povýšenecky.
-,,Chcem vysvetlenie!Čo sa s ním stalo?Kde je? Kto ste a čo od nás chcete?"
-,,Alex na to nieje čas..."
-,,HNEĎ!" Rázne som zakričala a snažila sa trocha upokojiť.
-,,Ach dieťa.Alexia teraz už po novom Bennethová. Vždy dostane to čo chce či už po dobrom alebo po zlom." Jej slova ma prekvapili.Odkiaľ môže vedieť moje skutočné meno?Nikto nevie že som Bennethová. Nikomu som o tom nepovedala a Alexia ma nikdy neoslovili.Iba Carmen aby ma naštvala.Pre každého som Alex.
-,,Odkiaľ to viem?Ale no tak Alex....som stará a skúsená čarodejnica.Viem o každom tvojom kroku.Vedela som o tebe že prídeš na svet ešte keď tvoja matka bola mladá.Čakala som ťa toľko rokov.Musím na teba dávať pozor."
-,,Prečo?"
-,,Ty dnes rozhodneš o živote a smrti.Toho koho si vyberieš oživým a tým moja moc zmizne.A ja budem obyčajná stará žena,ktorá zabudne že nejakú moc vôbec niekedy mala.Ty musíš byť ale ten človek.Iba ty nikto iný lebo by to bolo zbytočné."
-,,Ako rozhodnem o živote a smrti?"
-,,To ešte uvidíš drahá.A už prestaň plakať.Myslíš si možno o mne nepekné veci a vôbec ti to nevyčítam.Toľko informácii naraz na teba vysypem a zoberiem ti chlapca....Pravda je taká že som si ťa obľúbila.Vieš som s tebou už niekoľko rokov a ďalších veľa rokov predtým som ťa mala v snoch.Po takom dlhom čase si mi jednoducho prirástla k srdcu."
-,,Vy ste ma mali v snoch?"
-,,Áno aj ty mňa."
-,,Takže to ste boli vy v tedy pri tom kameni.Čo ste mi povedali že sa Charlie rozhodol odísť?"
-,,Si šikovné dievča."
-,,Ale ako?..."
-,,To je teraz nepodstatné musíme iné veci riešiť."
Zrazu sa predo mnou objavila stará žena.Oči mala ako dva čierne uhlíky a vlasy biele ako sneh.Vyzerala až priam rozprávkovo keby z nej tak moc nevychádzal rešpekt a strach.
-,,Takže vy ste Drussila?" Pohľad mala na mne uprený a asi ani nežmurkla.
-,,Teší ma Alexia Benneth."Podala mi ruku a ja som sa zamračila.
-,,Nevolajte ma prosím Alexia."
-,,Ako si praješ dieťa." Milo sa usmiala.
-,,Tak už mi poviete kde je Charlie?"
-,,Oh...Tak Charlie je vo svete mŕtvych.Nemôžem ti viac povedať.A ozaj mám ťa pozdravovať od Thomasa.Je to skvelý chlapec."
-,,Thomas?" Šepla som a znova sa mi oči zaplnili slzami pri spomienke naňho.
-,,Neplač.Má sa dobre ver mi.Len mu hrozne chýbaš.Stále o tebe spieva."
-,,Ako to viete?"
-,,Svet mŕtvych je taký ako tento.Len nieje tak moc zničený.Stretnú sa tam rodičia s deťmi a inými rodinami.Je to šťastné miesto.Treba si užiť život ale život potom si užiješ viac.A ten už neskončí.To pochopíš keď tam budeš.No a Thomas si ma našiel a bol ako pijavica.Dokým som mu nesľúbila že ti o ňom poviem mi nedal pokoj."
-,,Takže Charlie je teraz s mamou a otcom?"
-,,Samozrejme."
-,,A vráti sa?" Opýtala som sa so strachom.
-,,To neviem."
Zmocnil sa ma obrovský strach. Čo ak sa nevráti?Čo budem robiť bez neho?Prišla som o Thomasa nemôžem aj oňho...
-,,Teraz čo bude ďalej."
-,,Poď so mnou.Nech to máme čo najskôr za sebou a ja nech mám už kľud." Chytila ma za ruku a prešli sme cez dlhý podzemný tunel.
-,,Kam ideme?"
-,,Uvidíš.Už to nieje ďaleko."
Zopárkrát sme zabočili a zrazu sme sa ocitli pred veľkými zlatými dverami.
-,,Čo tam je?"
-,,Moc otázok máš drahá.Uvidíš." Povedala mi už druhý krát.Zaklopala na dvere nejakú melódiu a dvere sa otvorili.
-,,Teraz to len bude sranda." Povedala ironicky a mne nabehli zimomriavky.Vstúpili sme do veľkej miestnosti kde všetko bolo zo zlata a vysoké steny zdobili krásne maľby.
-,,Asi sa pýtaš ako je možné že niekoľko metrov pod zemou je niečo takéto.Kúzlom.Kúzla sú super vec.Bude mi to trochu chýbať."
-,,To je asi to najmenej čo ma zaujíma."
-,,Fajn to je dobre.Poď." Znova ma stiahla za ruku a viedla cez miestnosť.
-,,Dobre vysvetlím ti o čo pôjde..."
-,,To by bolo super a načase." Neodpustila som sú poznámku a uštipačne sa usmiala.
-,,Nebude sa ti to páčiť.Pomocou mojej moci sem privediem telá ľudí na ktorých ti záležalo.Ty rozhodneš o tom kto prežije.Iba jedného si môžeš vybrať a tým rozhodneš o živote a smrti.Ja s mojou zvyšnou silou ho oživým." Hovorila hrozne rýchlo a ja som rozumela len niektorým častiam.
-,,Počkať čo?Ja mam rozhodovať kto ostane živý?"
-,,Nie.Tie osoby sú už mŕtve.Ty rozhodneš kto bude žiť a kto ostane mŕtvy."
-,,S tým nesúhlasím."
-,,Nemáš inú možnosť.To ešte nevieš medzi kým budeš mať na výber."Poslednú vetu zašepkala a ja som ju vôbec nepočula.
-,,Prosím?"
-,,Nič nič....ideme na to?"
-,,Nie!"
-,,Alex prosím."
-,,Ja to nezvládnem."
-,,Zvládneš si silná."
-,,Čo ak nie?"
-,,Prestaň o sebe toľko pochybovať a poďme.Ty si sadni sem a teraz sa nič nepýtaj ani ma nevyrušuj potrebujem sa maximálne sústrediť."
Posadila ma na chladnú mramorovú lavičku.Hlavou sa mi vírilo toľko myšlienok a spomienok.Ako môže niekto odo mňa chcieť rozhodovať o živote?Prečo sa to muselo takto skomplikovať?
Neviem koľko času ubehlo a ako dlho som rozmýšľala.Prerušila ma Drussila.
-,,Pripravená?" Záporne som pokrútila hlavou.
-,,Neboj nieje to nič ťažké."
-,,Ako môžte toto povedať?"
-,,Ber to tak že je jedno koho si vyberieš.Tomu druhému bude dobre."
-,,Nechápem odkiaľ beriete tú istotu."
-,,Chcem ťa len podporiť."
-,,Takže klamete že?"
-,,Mám byť úprimná?" Zaváhala som.Takto som mala nejaký ten pocit čo nezahŕňal výčitky.
-,,Nie..." Šepla som.
-,,Nemusíš sa báť v druhom svete je dobre.Nemôžem ti ale klamať o tom ako to ten človek zobere."Podala mi ruku a ja som sa jej neochotne chytila.Zrazu sa mi hrozne zakrútila hlava a následne zahmlelo pred očami.
Zobudil ma až chladný vietor.Ležala som na studenej tráve a okolo mňa poletovalo lístie čo občas do mňa narazilo.Vonku bola tma.Jediné svetlo pochádzalo s malej lampy pri lavičke vedľa mňa.
-,,Kde to som?" Hlava ma strašne bolela a chlad ovládal moje telo.
-,,Tu všetko začneš a zároveň skončíš."
-,,Je tu strašná zima."
-,,Tu máš obleč si to." Podala mi bundu a ja som si ju bez protestovania obliekla.
-,,Čo tu robíme?"
-,,Alex..." Povedala trocha sklesnuto.Aj napriek tme čo nás obklopovala videla som na jej tvári smutný výraz.
-,,Čo sa deje?"
-,,Je tvoj čas."
-,,Prečo myslím že ste mi nepovedali celú pravdu?"
-,,Ako som ti už viac krát povedala rozhodneš kto tu ostane.Je to tvoja úloha,ktorá ti bola určená ešte pred narodením.Takže to MUSÍŠ spraviť.Inak ťa nič dobré čakať nebude.Máš to ako keby prekliatie čo sa zruší,keď túto úlohu splníš a budeš mať šťastný život.Jediné čo musíš spraviť je si vybrať.Dokážeš to?...."
-,,Keď to spravím už vás nikdy neuvidím,nestretnem ďalšieho ducha a neviem aké ďalšie nezmyslené veci čo mi skomplikujú život?"
-,,Nie prisahám."
-,,Dobre teda..." Povedala som s neistotou a obavami.
-,,Daj mi tvoju ruku a zavri oči." Spravila som tak ako povedala.Po chvíľke som zacítila štípanie na dlani ktoré sa šírilo ďalej. Otvorila som oči a moju ruku vytrhla z tej jej.Po dlani mi stekala horúca krv a kvapkala na zem.
-,,Prečo ste ma porezali?"
-,,Musela som.Súhlasila si s našou dohodou.Spravíš čo musíš a za odmenu dostaneš normálny život.To si chcela nie?" Tá ženská je šialená.Oficiálne patrí do blázninca.Stratila som pocit dôverovať jej a začala ju nenávidieť.Stále si myslím že to robí iba pre seba a nie pre mňa alebo hocikoho iného.Je to sebecká a egoistická osoba čo si myslí,že keď vie čarovať je boh.Prepichla som ju pohľadom.
-,,Nepozeraj tak na mňa.Je to pre tvoje dobro."
-,,No to určite..."
-,,Mysli si čo chceš no nemáme moc času.Chceš predsa zachrániť chlapca nie?"
-,,Jasné že chcem!"
-,,Tak sa už toľko nezdržiavaj a poď." Chytila ma za ruku a odviedla niekde ďaleko do tmy.Aj jediné svetlo,ktoré pochádzalo z lampy sa stratilo v temnote.Mala som čo robiť aby som nespadla.
-,,Pripravená?" Otočila sa na mňa Drussila keď sme zastavili.Naokolo nič nebolo vidno.
-,,Nie..."
-,,Už nerob z toho takú vedu!Moc to prežívaš."
-,,Super to mali byť slova na povzbudenie?Ďakujem zahriali ma pri srdiečku." V mojom hlase nebolo nič iné počuť len iróniu.
Zrazu sa okolo nás zapálil oheň vo fakliach.Predo mnou sa objavili dve nehybné telá.Keď som uvidela kto tam leží neudržala som sa na nohách.Klesla som na zem a slzy mi zakalili zrak.Nedokázala som sa pohnúť.Oči ma začínali od plaču štípať.
-,,To...to nemôžete!" Vykríkla som a stále nevedela zastaviť slzy.
-,,Vysvetlím ti ako to bude prebiehať.Stačí keď povieš jedno meno.Buď Charlie alebo Thomas.Iba jedno.Ostatné necháš na mňa.Nič zložité."
-,,Ako môžte toto povedať?Vy nemáte žiadne city alebo čo?Čo ste to za bytosť?Prečo mi to robíte?Prečo?Čo som zle spravila že ma nútite k takýmto veciam??" Plakala som čoraz viac a viac.Nekontrovala som sa.
-,,Nič zle si nespravila.Nemôžeš za to."
-,,Tak ma nenúťte prosím!" Zúfalo som sa na ňu pozrela.Jej výraz bol prázdny.Nič som z neho nevedela vyčítať.Žiadne city vôbec nič.
-,,Vieš Alex ja som si svoj dar taktiež nevybrala.Rozhodovala som o smrti a o živote denne.Tisícky rokov.Ale prvý krát to bolo najhoršie.Musela som si vybrať medzi mamou a otcom.Potom to už také nebolo.Jedného z nich som mohla skutočne oživiť.Ostatní už mohli byť len duchovia.Bolo to hrozne ťažké si vybrať a taktiež som protestovala.Nepomohlo mi to.Ber to tak koho jeho rodina viac potrebuje.A koho ty viac potrebuješ." Pozorne som ju počúvala.
-,,Koho ste si vybrali?"
-,,Prosím?"
-,,Či mamu alebo otca?" Už som sa trochu ukľudnila ale studené slzy ma stále chladili na líciach.
-,,Mamu.Vedela som že otec je šťastný v druhom svete.Že ma počká a že mi nič nebude vyčítať.Presne tak to bude aj teraz.Ak si vyberieš hocikoho,tomu druhému bude dobre." Jej slova mi trochu dodali odvahu.No stále som to nedokázala.
-,,Alex zvládneš to.Budem pri tebe stále dobre?" Kývla som hlavou a pozrela sa smerom k dvom telám.Dvaja chlapci čo mi zmenili život.Ako si len môžem jedného vybrať keď na oboch mi záleží?Prišla som ku Thomasovi a cez slzy sa jemne usmiala.Príde mi to ako večnosť.Keď som sa konečne zmierila s tým že tu už viac nieje znova sa mi priplietol do cesty.Toľko spomienok čo máme spoločných.On mi ukázal čo je to priateľstvo.

-,,Ahoj." Pozdravil ma vysoký chalan s prevažne blond vlasmi,no našla sa tam aj hnedá a modrými očami. Jeho pozdrav som ignorovala.
-,,Si tu nová nie?"
-,,Očividne." Odpovedala som ľahostajne a nevenovala mu pozornosť.
-,,Ou takže nejká drsňáčka?"
-,,..."
-,,No tak komunikuj." Vražedne som naňho pozrela.On sa usmial a pramienok strapatých vlasov mu padol do očí.
-,,Čo keby si ma neotravoval a venoval sa nejakým svojím priateľom?" Chcel si prisadnúť no zabránila som mu v tom nohou.
-,,A čo keď chcem byť priateľ práve s tebou?"
-,,Nechceš mi dať konečne pokoj?"
-,,Ja sa tak ľahko nevzdám.Som Thomas a ty si?"
-,,Do toho ťa nič." Prevrátila som očami.Ten chlapec bol tak otravný.
-,,Ale no ták..."
-,,Alex.Teraz mi už dáš pokoj?"
-,,Nie...." Prisadol si a tentokrát som mu v tom nedokázala zabrániť.

Aj tak si vydobil svoje.Dokonca života by som ľutovala keby ma v tedy naozaj nechal a nestaral sa o mňa.

-,,Všetko najlepšieeee!" Skríkol medzi dverami s vtisol mi do rúk veľký balíček.
-,,Thomas je sedem ráno.A čo je toto?" Rozospato som sa opýtala a očami prešla po balíčku.Mala som oblečené len voľné pyžamo a moje vlasy vyzerala ako po výbuchu.
-,,Nevadí.Dnes máš narodeniny a to musíme osláviť.A toto?Malý darček."
-,,Malý hej?" Zasmiala som sa.
-,,A nikdy som nejako extra neoslavovala narodeniny.Tento rok by to inak nemuselo byť."
-,,Nie nie nie!Tento rok osláviš tie najlepšie narodeniny.Choď sa rýchlo obliecť počkám ťa s Jackom pred domom okej?"
-,,Dobre." Povedala som trocha neochotne.
Darček som položila do izby na stôl a obliekla sa.

Naozaj to boli tie najlepšie narodeniny za celý môj život.V ten deň sme zabudli na všetko a užívali si.Skákali do ľadovej vody,ohadzovali sa s nedozretými bobuľkami na stromoch a mnoho ďalších hlúposti.Potom sme obaja preležali týždeň doma s vysokými horúčkami.
-,,Bože Thomas tak moc mi chýbaš. Chýbajú mi tvoje šialené nápady.Tvoje objatia a vtipy.Moc by som si priala ťa mať pri sebe...."
Pohľadom som zablúdila na Charlieho. Oči mi hneď padli na veľkú hrču v strede hlavy.Usmiala som sa pri spomienke ako narazil.Myšlienky od Thomasa taktiež zablúdili ku Charliemu.
Je niekto kto viac neznáša Izzy ako on?Miluje niekto svoju sestru viac ako on?Nemôžem dovoliť aby to zlaté a bezbranné dievčatko Samantha prišla aj o brata.Chúďa veď za nič nemôže.Potom som si spomenula na kino.Čo ma to vtedy napadlo že žalúdočné problémy?Bože Charlie....Tak moc si mi zmenil život.
,,....ale nemôžem Thomas.Prepáč....ja....nemôžem dopustiť aby stratila aj brata.Obaja pre mňa moc znamenáte a toto je asi ta najťažšia vec v mojom živote.Tak moc by som ťa teraz rada objala.Zopakovala naše niekoľkohodinové rozprávania,všetky hlúposti čo nás napadli alebo len išla spolu s tebou na prechádzku s Jackom.Bože ten ťa miloval a aj jemu určite chýbaš.Strávila som s tebou prekrásne chvíle čo mi nikto nenahradí.Dúfam že mi to raz odpustíš moje rozhodnutie..." Slzy sa mi kotúľali po tvári a postupne na zemi vytvorili malú mláčku.Venovala som mu poslený pohľad.
-,,Prepáč...." Postavila som sa a letmo pozrela na Drussilu.Nemusela som jej nič hovoriť.Iba prikývla.Mne sa zrazu podlomili kolená a skončila som na zemi.Cítila som ostrú bolesť na celom tele no nevnímala som ju.Nič som nepočula iba hlasné pišťanie.Oči sa mi zavreli a mňa pohltila temnota.Taký chlad a pocit úzkosti ako teraz som necítila nikdy.Potom to zrazu všetko skončilo.Nič som nepočula.Pišťanie skončilo a ostalo ticho.Nepočula som už ani svoj vlastný dych.

*No tak ak mám byť úprimná do tejto kapitoly som dala maximum.Chcela som tam dať viac flashbackov ale potom mi to už prišlo moc preplnené.Čo myslíte prišli sme o hlavnú postavu? :D Som zvedavá na reakcie :)ozaj otázočka....bavia vás flashbacky a chceli by ste viac? ❤️*