Ghost boy

31.

Alex

-,,Aha fajn takže jej stav sa omnoho zlepšil?" Opýtala som sa s nádejou.
-,,Áno." Odpovedal doktor a ja som videla že Charlieho ide od radosti roztrhnúť.
-,,A kde ju teraz nájdeme?"
-,,O poschodie nižšie."
-,,Dobre ďakujem pán doktor."
-,,Zamálo." Usmial sa a odišiel z miestnosti preč.
-,,No poďme na čo čakáme?" Pohnala som ho a vyšla som von.
Prešli sme o poschodie nižšie a tam hľadali izbu kde leží krpatá.Po chvíľke hľadania sme ju našli a išli rovno dnu.Samy ležala na postieľke v omnoho lepšom stave ako som ju videla naposledy.Charlie sa ku nej hneď rozbehol a sadol si pri ňu.
-,,Ahoj princezná.Ako vidím tvoj stav sa zlepšil.Som taký šťastný...."
Nepočúvala som čo hovorí.Prišlo mi hrozne zle.
-,,Charlie!Ja...počkám ťa vonku potrebujem sa prejsť." Oznámila som mu a už som stláčala kľučku.
-,,Aha si v pohode?" Opýtal sa.
-,,Samozrejme." Zaklamala som a odišla.
Sadla som si na lavičku a prichytila som si hlavu a tak sedela niekoľko minút.
-,,Slečna ste v poriadku?" Prehovoril na mňa milý hlas.
-,,Oh,áno v pohode." Usmiala som sa na mladú sestričku.Kývla a pokračovala ďalej v ceste.
Zrazu sa mi zahmlelo pred očami a posledné čo si pamätám bol tvrdý pád na zem.

-,,Poď!" Kričal na mňa Charlie a ťahal ma cez les.Už sme takto ruka v ruke utekali asi pol hodinu.Netuším kam ma ťahá ale už ma to nebaví.
-,,Kedy tam už budeme?" Nedočkavo som sa opýtala.
-,,Už sme tu." Povedal a ukázal na krásnu lúku ktorá sa rozprestierala za lesom.
Je tu úžasný kľud. Vietor sa jemne hrá s konárikmi okolitých stromov,okolo nás skáču lúčne koníky a neďaleko je počuť žblnkot lesného potôčika. Občas z lesa započujem čvirikanie a po stromoch lezú ryšavé veveričky ktoré sa tešia krásnemu slnečnému dnu.
Po lúke sa šíri vôňa lesného ovocia a tá sa mieša s vôňou napádaného ihličia.
Moje rozplývanie sa nad krásnou prírodou prerušil Charlie.
-,,Páči sa ti tu?"
-,,Je tu prekrásne."
-,,Tu neďaleko máme chatku." Ukázal smerom ďalej do lesa.
-,,Mohli by sme tam zájsť." Navrhol a usmial sa na mňa.
-,,Môžme." Pritakala som a postavila sa.
Viedol ma cez les kde nás pozorovali miesní zvierací obyvatelia.Po chvíľke sme prišli ku krásnej chatke.Charlie otvoril dvere a vošiel dnu.Keď som vošla ja všetko sa zrazu zmenilo.Vonku ostala tma.Jediné svetlo ktoré osvetlilo celý les,bolo svetlo z mesiaca.Videla som za sebou tieň.
-,,Kto to je?Charlie?" Opýtala som sa a môj hlas sa triasol.
-,,Ten nepríde." Povedal ženský hlas niekde ďalej odo mňa.
-,,Ako myslíš že nepríde?"
-,,Ukážem ti.Poď za mnou."
Bez váhania som rezkým krokom išla za hlasom.
-,,Kam ideme?" Opýtala som sa už s menšiou odvahou.
Žena neodpovedala.Keď som ju konečne dobehla a uvidela ju,vzbudzovala rešpekt.Bola oblečená celá v čiernom ako mníška,svetlo mesiaca svietilo priamo na ňu a do tváre jej nebolo vidno.Vlasy mala čierne ako havran,určite boli tmavšie ako samotná noc.Popravde som sa jej trochu bála.
Prišli sme až na lúku kde som bola s Charliem.Vôbec už nepôsobila tak pekne.
Keď sme sa priblížili bližšie,v strede lúky stál ten kameň.Presne ten ktorý sa mi zdá tak povedomý a teraz pri ňom bola aj žena.
-,,Čo vidíš?" Opýtala sa a stále neodhalila svoju tvár.
-,,Kameň?" Váhavo od odpovedala.
-,,Pozri sa lepšie."
Zaostrila som a zbadala som tam ležať Charlieho.
-,,Nie Charlie!" Zúfalo som zvolala a chcela sa za ním rozbehnúť.Žena ma zastavila a zdvihla hlavu.Konečne som jej videla tvár ale nebol to pekný pohľad.Mala ju celú zničenú,všade mala jazvy a ryhy.Oči mala veľké a modré,podobné mojím.V tých som videla aj napriek tme veľkú bolesť,utrpenie a sklamanie.
-,,Nájdi ma a dozvieš sa odpovede." Povedala a znova svoju tvár zakryla.Odvrátila odo mňa pohľad.
-,,Ako prosím?Ako vás mám nájsť?" Ešte stále som nespracovala to čo povedala.
-,,Ty vieš."
-,,Neviem!Nepoznám vás...."
-,,Poznáš aj keď to nevieš." Hovorila v hádankách akoby nemohla rovno povedať kde ju nájdem či čo.Práve som sa nadýchla a chcela protestovať keď v tom sa stratila.Už nebola na lúke.Zrazu sa všetko začalo triasť....

...A ja som otvorila oči.Zhlboka som sa nadýchla akoby to bol ten posledný a zaostrila som na človeka čo ma zobudil.Bol to Charlie a za ním stála Kristin.Poobzerala som sa po miestnosti.
-,,Konečne vieš ako som sa o teba bál?" Prehlásil Charlie a silno ma objal.
-,,Čo sa stalo?" Opýtala som sa nepríčetne.
-,,A kde som?"Dodala som po chvíľke.
-,,Odpadla si a stratila si dych.Bola si hádam aj 3 hodiny mimo.Ako dýchala si len si na nič nereagovala.Si v nemocnici napichali ťa nejakými hlúposťami.Hneď ako som sa to dozvedela som sem letela." Vysvetlila mi Kristin a silnejšie stisla moju ruku ktorú mi držala.
-,,Alex?Čo sa ti snívalo?Alebo čo sa ti stalo?" Opýtal sa Charlie.
-,,Prečo?"
-,,Moc si sebou mykala,vyzeralo to ako keby si mala nejaký záchvat ale doktori nič nepovedali a ani sa nezaťažovali zistiť čo sa deje."
-,,Doma ti to poviem." Povedala som a pozrela na infúziu nado mnou.
-,,Dokedy tu budem?" Opýtala som sa smutne.
-,,Vraj nie dlho." To bola posledná veta ktorou sme ukončili našu trojtu konverzáciu a znova som zaspala.

*Tak nová kapitola na svete❤️❤️Páčila sa vám?Kto myslíte že je ta žena?😇😂Bola by som rada ak vyjadríte svoj názor v komentári😂naozaj by ma zaujímalo čo si o tom myslíte 😅❤️💘LY*