Ghost boy

4.

Alex

Obliekla som sa do športového a išla behať.Kristin išla za Lucasom takže dnes budem mať celý deň voľný a to znamená čas na premýšľanie.Zobrala som mobil,zapla hudbu do slúchadiel a ľahkým poklusom som bežala po hrádzi až k rieke.Behala som už asi hodinu tak som si sadla na najbližšiu lavičku a užívala si žblnkot rieky.Okolo mňa stále chodili ľudia no ja som ich ignorovala.Rozmýšľala som nad tým aké by to bolo keby máme našich vlastných rodičov.Aké by bolo cítiť sa milovaná vlastnou matkou?Zmenila by som svoj prístup ku všetkému?Verila v to že aj ja môžem byť niekym milovaná?
Prečo nás dali preč?Stál za tým dôvod finančnej núdze?Alebo len proste nechceli mať o dve starosti naviac?....V hlave mi behalo veľa otázok na ktoré bohužiaľ odpoveď nedostanem.Z mojich myšlienok ma vytrhol hlas nejakého chlapca,ktorého som nepoznala,no v ten moment som cítila  akoby ho poznám už pár rokov.Behal okolo ľudí a stále kričal : ,,Prosím potrebujem pomoc!!" Nikto mu neodpovedal ani sa naňho nepozrel akoby ho nevideli.Bolo vidno že je zúfali.Zbehol dole k rieke.Išla som opatrne za ním.
-,,Bože prečo ja?Potrebujem od niekoho pomoc ale nikto ma nevidí..."
Sedel tam a plakal.Rozmýšľala som nad tou vetou čo povedal- ,,....nikto ma nevidí..." to nedáva zmysel však ho vidím...Po dlhom váhaní som sa rozhodla že sa mu prihovorím.
-,,Ehm...Halo hovoril si že potrebuješ pomoc,tak čo sa deje?"
Ten chalan na mňa pozeral jak na zjavenie.Nechápala som ten jeho pohľad však som nič zlé nepovedala.
-,,Počkať ty ma vidíš?" opýtal sa a pomaly sa približoval.
-,,Prečo by som ťa nemala vidieť?" nechápala som.
-,,Je to komplikované...ehm...ja som Charlie..." zdvorilo sa mi predstavil,no ja som stále nechápala o čo tu ide.Nenechala som ho ale dlho čakať a predstavila som sa aj ja.
-,,Aha fajn no ja som Alex..." a podala som mu ruku.Charlie ostal ešte viac prekvapený ako keď ma uvidel.Znova som ničomu nechápala.