Ghost boy

23.

Charlie

Zo spánku ma zobudilo obmotanie rúk okolo mňa.Zľakol som sa ale potom som zistil že to je Alex.Hlavu si oprela o moje rameno a silno ma objala že som až nemohol dýchať.
-,,Alex...hej udusíš ma."
-,,Prepáč...keď ja....."
-,,Čo sa deje?"
-,,Nič."
Cítil som ako jej stiekla slza po líci.
-,,Naozaj čo sa stalo snívalo sa ti niečo zlé?"
-,,Nie v pohode je všetko.Charlie mám ťa moc rada."
Nechápal som čo sa stalo.
-,,Alex?" Už mi neodpovedala.Zovrel som ju v náručí a chvíľku len na ňu pozeral.Potom som zaspal.
Ráno,keď som sa prebral bol som v izbe sám.
-,,Alex?" zakričal som cez celú izbu ale nikto mi neodpovedal.
Po chvíľke prišla a potichúčky kráčala smerom k posteli.
-,,Dobre ráno." Povedal som jej a ona sa usmiala.
-,,Dobre aj tebe."
-,,Ako si sa vyspala?"
-,,Dobre.A ty?"
-,,Najlepšie."
-,,Uhm....fajn taaak....chceš niečo jesť?" Rýchlo zmenila tému.
-,,Nie ďakujem Alex nie som hladný."
-,,Čo keby sme zašli do kina dnes?"
-,,Mne to je jedno."
-,,Chápeš taká pauza.Dnes taký oddychový deň čo ty na to?"
-,,Dobre súhlasím." Usmial som sa.
-,,Fajn tak sa nachytaj pôjdeme na prechádzku,potom do kina a ďalej uvidíme." Navrhla dnešný plán.
Kývol som hlavou ako náznak súhlasu.
Na chvíľku zmizla z izby.Vrátila sa po pár minútach prezlečená a jemne namaľovaná.Aj tak je najkrajšia odlíčená a prirodzená.
-,,Ideme?"
-,,Čakám na teba." Odpovedal som a postavil sa z postele.
-,,Počkaj ma pri dverách ja idem pre psa."
Nič som nepovedal iba prišiel pri vchodové dvere a tak ako povedala čakal na ňu.
Zrazu som počul kroky.Neviem ako ale vedel som že to nieje Alex.
-,,Kto je to?" Opýtal som sa váhavo.
-,,Alex?Charlie?" Ozval sa hlas a hneď som vedel že je to Kristin.Nenamáhal som sa odpovedať, bolo by to aj tak zbytočné.
-,,Pozoor!" Zakričala rozbehnutá Alex ale bolo neskoro.Silno nabúrala do Kristin a obe skončili na podlahe.Začal som sa neskutočne smiať.Akonáhle Jack započul môj hlas rozbehol sa smerom ku mne a potiahol baby spolu s ním.Stále som sa smial a nedokázal som im ani pomôcť.
-,,Jack!Stooj!Neznášam ťa!" Kričala Alex ale psovi to bolo úplne jedno.Keď konečne zastavil,Kristin spolu s Alex sa postavili a taktiež sa začali smiať.

-,,Au ale bolelo to." Povedala po chvíľke Alex a zavrela dvere.
-,,Sa nečudujem keď vás....." Nedokončil som vetu a znova sa začal smiať.
-,,Ha,ha,ha.....je to trápne...."
-,,Je to vtipné a nie trápne."
Alex neodpovedala iba pridala do kroku.
-,,Fajn kam ideme?"
-,,Kam chceš." Odpovedal som a dobehol ju.
-,,Stačí keď pôjdeme do parku aby sa Jack vybehal."
-,,Dobre ideme."

V parku sme zatiaľ chvíľku.Jack sa stihol pohrať s inými psami,ponaháňať veveričky a iné menšie tvory od neho a rozhrabať každý krtinec pri stromoch.
My sedíme na lavičke a pozorujeme ho.
-,,Charlie?"
-,,Áno?"
-,,Neviem...proste sníval sa mi sen a bol hrozne zvláštny.Mám z toho sna ako keby zlý pocit."
-,,Aký sen?" Trochu ma vydesila.
-,,Jednoducho si v tom sne zomrel."
Ostal som zarazený.Preto tá debata v noci.
-,,Ouu...a prečo máš z toho zlý pocit?"
-,,Bol tam kameň.No neviem či kameň alebo skala.Naháňala mi strach.A ty si bol pri nej.Pri nej si zomrel.Tá skala či kameň ....bolo mi to hrozne povedomé a niečo mi hovorí že by sme mali ísť k nej."
-,,Aha čiže myslíš že by tam mohlo byť moje telo?" Opýtal som sa s nádejou v očiach.
-,,Neviem....počkať !Kde je Jack?"
-,,Čo?" Moc rýchlo zmenila tému a nestihol som zareagovať na jej otázku.
-,,Jack tu nieje."
-,,Jaaack!" Zakričal som najhlasnejšie ako som len dokázal.
Psisko vybehlo spoza stromu na opačnom konci parku.Obaja sme si vydýchli.Jack poslušne pribehol ku mne a sadol si.
-,,Šikovný chlapec."
Pochválil som ho a pohladkal po hlave.Jeho srsť bola neskutočne hebká.
-,,Asi už pôjdeme." Zavelila Alex a pripla Jacka na obojok.