Ghost boy

28.

Charlie

Zaspal som takmer okamžite ako sme si ľahli.Bol som moc unavený a ani som už nevnímal okolitý svet.Viem že Alex tak rýchlo ako ja nezaspala.

Je tmavá noc a mňa zo spánku zobudilo kričanie.Najprv som myslel že sa mi to iba sníva ale keď som pocítil ako sa Alex mrvý presvedčil som sa o opaku.
-,,Nie!!!Nie,nie,nie!!!!!!!" Kričala už akoby z posledných síl.Muselo sa jej snívať niečo hrozné.Celá bola spotená.
-,,Bože!Prosím nie nie!To nemôže!" Stále opakovala.Doslova až kričala.Muselo to zobudiť hádam celý dom.
-,,Alex!Hej Alex pssst...." Upokojil som ju a pohladil ju po tvári.Začala sa celá triasť a aj keď mala zatvorené oči a spala stekali jej z nich slzy.
-,,Alex!Zobuď sa!!!" Okríkol som ju ale ona nereagovala.
-,,ALEX!" Zakričal som na ňu najhlasnejšie ako som dokázal.V tom ju myklo a otvorila oči.
-,,Charlie?" Povedala udychčane.
-,,Som tu neboj sa to bol len zlý..." Nestihol som dopovedať keď sa na mňa Alex zvalila a silno ma objala.
-,,...sen..." Dokončil som moju vetu a taktiež ju objal.
-,,Som tak rada že ťa vidím." Šepkala mi do trička a jednou rukou si utrela slzy.
-,,Čo sa stalo?" Opýtal som sa so zvyšným množstvom kyslíka.
-,,To je jedno." Skleslo odpovedala a pustila ma.
-,,Bol to len zlý sen." Dodala a ľahla si chrbtom ku mne.
-,,Tak to musel byť moc zlý sen."
-,,Bol.Našťastie to bol iba sen."
-,,A o čom bol keď bol tak zlý?" Opýtal som sa so záujmom.
-,,Nechajme to tak."
Vedel som že nemá zmysel ju nútiť aby mi to povedala.Bolo to jej rozhodnutie.Prisunul som sa k nej a objal ju okolo pása.Cítil som ako zmeravela a musel som sa pousmiať.
-,,Kluuud nejdem ťa zjesť." Povedal som so smiechom.
Alex nič nepovedala,iba sa uvolnila a silno mi chytila ruku.
-,,Ďakujem." Povedala po chvíľke ticha.
-,,Za čo?"
-,,Že si tu pre mňa."
-,,Vždy."
Týmto náš rozhovor skončil a zaspali sme.

Zobudilo ma až slnečné svetlo ktoré dopadalo do izby.Alex ešte spala a stále držala moju ruku v pevnom zovretí.Akoby ju už nikdy nechcela pustiť.Usmieval som sa od ucha k uchu.So záujmom som sa na ňu zapozeral a podrobne študoval jej tvár.
-,,Je tak krásna a zároveň tajomná..." Pomyslel som si v duchu.Potom moje myšlienky prešli inde.Ku Samanthe.
Ako sa vlastne má? Už som ju dlho nebol pozrieť... Je na tom vôbec zdravotne dobre? No samozrejme že nieje ale nezlepšil sa jej stav? Preberie sa vôbec?
Niektoré z tých myšlienok ma napĺňali zlým pocitom.Moje myšlienky prerušila Alex.Akonáhle sa zobudila rýchlo mi pustila ruku ktorú som mal skoro odkrvenú a vytrhla sa z objatia.Stála pred posteľou a zmätene pozerala.
-,,Prepáč." Povedala previnilo.
-,,Stalo sa niečo?" Nechápavo som na ňu pozrel.Spravil som niečo zle?Nejako jej ublížil?
,,Nie....jaaa....mrzí ma to idem sa umyť...." Hovorila koktavo.
Odišla z izby a ja som stále nechápavo ležal a pozeral do stropu.
Keď sa otvorili dvere a ja som si bol istý že to je Alex postavil som sa.
-,,Ak by ti to nevadilo...." Zastavil som sa a dych mi vypadol.Vo dverách stála Alex mama alebo neviem ako ju vola a začala sa hrabať v jej veciach.
Iba som na ňu pozeral a zisťoval čo hľadá.
-,,Carmen?Čo tu robíš?"
-,,Oh,Kristin...."
-,,Ja som Alex!"
-,,Tak Alex to je úplne jedno je to môj dom a ja si tu môžem robiť čo chcem."
-,,Ale toto je moja izba a moje veci a ty sa mi v nich nemáš čo hrabať!"
-,,No dovoľ? Si uvedom s kým sa rozprávaš!"
-,,Mamaaaaaa!" Zakričal hlas ktorý som doteraz nikdy v živote nepočul.
-,,Aaaah!" Zastonala Alex.
-,,Takže moja zlata si rozmysli svoje chovanie."
-,,Nemám si čo rozmyslieť...Chovám sa tak ako uznám za vhodné." Odprskla Alex a ukazala prstom smerom von.
-,,Mamaaaa odpovedaj!" Zakričal znova ten neznámy hlas.
Carmen vyšla von a Alex naštvane zabuchla dvere.
-,,Som trochu zmetený."
-,,Čo by so chcel vedieť?"
-,,No napríklad čo tu hľadala a kto bol ten cudzí hlas čo kričal ,,mamaaaa,, ?"
-,,Carmen prehľadáva stále naše veci a aj keď neviem čo si myslí že nájde a ten hlas to bola jej dcéra ktorá je dnes výnimočne doma."
-,,Aha fajn...Komplikovaná rodina."
-,,Hah no hej nazvyme to rodinou.Dobre teraz na inú tému...musím ti niečo povedať."
-,,Počúvam." Povedal som so záujmom.
-,,Asi viem kde nájdeme tvoje telo."
Srdce mi plesalo radosťou a do očí sa mi nahrnuli slzy šťastia.Jediné čo ma znepokojovalo bolo slovíčko ,,ASI,, .

*Takže ajojte moje zlatíčka❤️Prepáčte že kapitoly nevychádzajú často ale mám toho veľa a nejako málo času na písanie...a nehovoriac o tom že vždy sa musím sama k tomu dokopať a to taktiež nieje jednoduché😂❤️Fajn tak dúfam že sa vám príbeh páči a budete ma naďalej podporovať....rada si prečítam váš názor😇😅Napíšte ho dole do komentára a nezabudnite nechať hviezdičku✨✨Ďakujeeeeem veľmi moooooc😊💛