Ghost boy

26. - ŠPECIÁL

Kristin

Dlho som rozmýšľala nad tým že to urobím.Ale sama som dobre nevedela čo chcem urobiť.Sedela som len tak v izbe a zamýšľala sa.Potom som počula odomykanie dverí.Konečne.Prišli.A s tým prišiel aj môj čas.
-,,Ahojte." Pozdravila som ich aj keď som si nebola istá či je s Alex aj Charlie.
-,,Ahoj." Odpovedala Alex.Neviem či aj Charlie niečo povedal teda ak tu bol. Potom Alex zmizla do izby...

Ani som nezaklopala iba otvorila dvere.Neviem či je niekto so mnou v izbe alebo som tu sama.Zavrela som dvere a ostala stáť na mieste.
-,,Charlie?" Povedala som potichu.Odpoveď som nedostala.
-,,Prosím,ak si tu daj mi to nejako vedieť."
Keď už som si myslela že som naozaj v izbe sama a bola na odchode,jeden z plyšákov mi pristal pri nohe.Usmiala som sa.
-,,Dobre,tak rovno k veci...Alex nebude dlho vo vani tak to musím rýchlo vybaviť." Zhlboka som sa nadýchla a ďalej pokračovala.
-,,Viem že medzi vami je to výnimočné kamarátstvo.Aj s Thomasom to bolo tak.Ak ti mám pravdu povedať,nezachovala som sa voči nej spravodlivo a nepomohla jej.Thomas ju dostal na dno aj keď chudák za to nemohol.Takže toto je také menšie varovanie pre teba.Neopováž sa jej nejako ublížiť lebo ublížim ja tebe a je mi jedno že si duch ja si nejaký spôsob nájdem.Možno si si nevšimol ale Alex na tebe záleží.Dokáž jej že aj tebe na nej.Po tom všetkom čím si prešla neverí ani sama sebe a úprimne sa ani nechce zamilovať z jedného jediného dôvodu.Bojí sa.Áno presne tak bojí sa.Alex poznám už 16 rokov a poznám ju lepšie ako moje ponožky.Mám ju prečítanú aj keď ona si myslí že o nej nič neviem.Poznám to keď jej na niekom záleží a aj to keď niekoho miluje.U Thomasa to bolo silné ale pri tebe je to ešte silnejšie.Pýtaš sa ako to viem?Hm sme dvojičky a niečo na tom pravdy je že sme akoby jedna.Niekedy presne viem čo chce aj keď to nemusí povedať a presne tak to je aj s nazvyme to citmi.Viem že sa v nej tých citov hromadí veľa voči tebe ale ako som povedala bojí sa. Neprepásni tu šancu získať si ju.Je to úžasne dievča a aj keď sme dvojičky sme predsa len rozdielne.Tak to by bolo odomňa asi všetko.Najlepšie by bolo keby o tomto našom malom pohovore ani nevedela...." Dokončila som môj dlhý monológ.
-,,Tak ja pôjdem....Keby si mal nejakú otázku kľudne sa ma môžeš opýtať.Síce neviem ako ale nejaký spôsob nájdeš.Už vážne pôjdem aby ma tu Alex nenašla by ma zabila.Tak ahoj." Pozdravila som ho.Neviem či na počúval alebo čo robil.Povedala som mu čo som musela aj keď viem že keby sa to Alex dozvedela zabila by ma.Záleží mi na nej.A verím že Charlie je dobrý chalan.Musí byť.Musí byť taký akého si Alex zaslúži.Možno si moje slova zobral k srdcu,možno nie.To už je jeho vec.
Vošla som do mojej izby.Za oknom mňaučal čierny kocúr.Oči mu svietili aj z diaľky.Pozeral na mňa a čakal kedy mi dám jesť.Takto sem chodí každý deň už asi rok.Sadne si na okno a čaká dokým neprídem.Aj by som si ho zobrala dovnútra ale moja ,,mama,, mačky v dome nestrpí a k tomu ma na ne alergiu.Zistila by to aj keby ho sem pustím len na minútku.A nepotrebujem v tejto rodine robiť nejaké vojny.
Prišla som k nemu a dala mu mäso .Zalizoval sa až za uškami.Je hrozne milý a prítulný. Chvíľku som ho hladkala a potom ho nechala nech zas ide svojou cestou.
Ľahla som si do postele a v tom momente zaspala.

*Taký malý špeciál. Viem že by sa to dalo napísať aj z pohľadu Charlieho ale viac sa mi to hodilo na Kristin.Neviem skúšala som to aj z pohľadu jeho napísať ale bolo to úplne zle.Takto je to najlepšie...teda dúfam.
Hádam sa vám kapitolka páčila a budete ma ďalej podporovať❤️❤️LY*