Ghost boy

5.

Charlie

Ona ma vidí a ja sa jej môžem dotknúť.Ako je to možné? Stále na mňa nechápavo pozerá a očakávam že skôr či neskôr bude chcieť vysvetlenie.Ale ako jej mám vysvetliť celú situáciu?Ako jej mam povedať že neviem či som živý alebo mŕtvy?A ako jej mam vysvetliť že ma asi jediná vidí keď tomu nechápem ani ja?
-,,No hm tak Charlie ešte pred chvíľkou si kričal že potrebuješ pomoc....tak ako ti mám pomôcť?"
Bola taká milá....Pozrel som do jej veľkých modrých očí.Stále mám pocit akoby ju poznám aj keď som si istý že som ju nikdy nevidel.
-,,Je to ťažké vysvetliť...Sľúb mi že keď ti všetko poviem nebudeš si o mne myslieť že som blázon alebo ja neviem..."
chcel som pokračovať ale nestačil mi dych.
-,,Ukľudni sa.Neboj pomôžem ti najviac ako budem môcť." povedala,ruku mi položila na rameno a jemne sa na mňa usmiala.Jej hlas ma upokojil.
Vysvetlil som jej všetko čo sa stalo.Pozerala na mňa s otvorenými ústami.
-,,Chceš mi povedať že zrovna ja som jediný človek na svete čo ťa vidí?"
-,,Pravdepodobne hej."
-,,Nesníva sa mi to?"
-,,Bodaj by,čo by som dal za to aby to bol len sen"
-,,Mrzí ma čo sa stalo tvojej mame." zachvíľku sa odmlčala, ,,Počuj!čo keby sme išli pozrieť tvoju sestru do nemocnice?"
Zarazene som na ňu pozrel. Nečakal som niečo takéto od človeka čo ma pozná pol hodinu.
-,,To myslíš vážne?"
-,,Jasne!Budem hrať jej sesternicu momentálne jej najbližšiu rodinu,tak sa potom dostaneme k nej."
-,,Ďakujem veľmi moc to pre mňa znamená."
-,,Prosím ťa to je to najmenej čo môžem spraviť.Kamaráti si pomáhajú."
Kamaráti.Je fajn pociťovať to že ma niekto berie za kamaráta.Doteraz som mal iba Samanthu a mamu.