Ghost boy

33.

Alex

Mám jasný cieľ.Zistiť kto je tá žena. Charliemu som dala úlohu.Popravde budem prekvapená ak sa niekam pohne.Práve kráčam po námestí. Padlo na mňa zopár pohľadov ľudí z našej školy.Niektorí pozerali s ľútosťou,iní s výsmechom.Aj keď je to minulosť po škole sa rieši stále smrť Thomasa. Ignorovala som ich a zahnala slzy ktoré chceli znova spustiť lavínu.Zabočila som do tmavej uličky kde bola Izzy. Vošla som do jej stánku.
-,,Ahoj.Môžem?" Milo som pozravila.
-,,Alex!Zlatíčko ty vždy.Čo ťa sem privádza?Tentokrát?Oh si tu sama?Kde je ten tvoj priateľ?Už som asi stará zabudla som jeho meno...." Zavalila ma kopou otázok a ja som nevedela na ktorú mám skôr odpovedať.
-,,Áno som tu sama a volá sa Charlie.No ten ma teraz iné starosti.Prišla som ťa poprosiť o pomoc.Ako ja.Za mňa."
-,,Samozrejme srdiečko ako ti pomôžem?"
-,,Tak...bavili sme sa už o tom a ja som to odmietla.No nie že odmietla nebola som si istá či to chcem vedieť."
-,,Oh...ja viem,chceš vedieť čo sa stalo s tvojimi rodičmi?"
-,,Áno,viem že som ti hovorila že aj keby neviem ako chcem mi to nedovoľ. Aby si mi nedovolila toto spraviť.Zistiť niečo o rodičoch.Ale teraz to je iné.Ja to potrebujem.Cítim to tak.Prosím." Zúfalo som na ňu hodila psie oči.
-,,Ale potom mňa z toho obviňovať nebudeš!" Výstražne zdvihla prst.
-,,Jasne že nie."
-,,Dobre drahá poď za mnou." Povedala a nasmerovala ma. Izzy mám moc rada.Je pre mňa skoro ako mama ktorú som nikdy nemala.Viem to že ma má rada a aj ja ju.Ako jediná v mojom nudnom živote ma pekne oslovila.Keď som bola na tom zle mi pomohla a celkovo mi pomôže keď potrebujem.Jej schopnosti sú úžasný dar.
-,,Tak tu si sadni." Odsunula mi stoličku a sadla si oproti mne.V miestnosti ktorej som sa ocitla som ešte nebola.Je tu skoro tma.Medzi mnou a Izzy je na stole položená obrovská guľa.O tej som už počula.Pre Izzy to je ako celý majetok.
-,,Daj mi ruky!" Prikázala a ja som počúvla.Urobili sme okolo gule z rúk hruh.
Izzy niečo mrmlala a hovorila smerom k duchom.Toto asi nikdy nepochopím.Nepočúvala som ju.Zavrela som oči a sústredila sa na moje myšlienky.Naozaj to chcem?Naozaj chcem vedieť čo sa stalo s rodičmi?Čo keď sú mŕtvi?Alebo živý a bývajú niekde ďaleko?A čo vôbec budem robiť keď zistím že žijú?Pôjdem ich hľadať?A potom keď ich nájdem sa im vrhnem do náručia akoby boli všetko v poriadku a ja by som sa vrátila iba z prázdnin?  Myšlienky mi prerušila Izzy.
-,,Alex!Vidím ich.Sú živí.Ale nie sú šťastní.Bývajú neďaleko.A...."
-,,A?"
-,,A nič..." Vedela som že mi niečo tají.
-,,Čo si videla Izzy ešte?" Neodpovedala.Pustila mi ruky a postavila sa.
-,,Kam ideš?"
-,,Na dnes stačilo Alex.Toho by bolo na teba moc.Napíšem ti adresu keď chceš choď za nimi keď nie zahoď papier do koša a zabudni.Vieš,myslím si úprimne že bude lepšie keď tam nepôjdeš."
-,,Prečo?" Stále mi neodpovedala.Nenamáhala som sa ďalej vypytovať.Mám jednoduchý zámer a to nájsť rodičov.A nič mi v tom nezabráni teraz keď mam všetko čo k tomu potrebujem.
-,,Izzy ďakujem." Povedala som jej medzi dverami a objala ju.
-,,Hocikedy." Žmurkla a odprevadila ma.

Vysmiata od ucha k uchu som kráčala pri park.Je 18:50 čiže tam budem presne ako hodinky.Zaujímalo by ma ako postúpil Charlie.Moc veľké nádeje som tomu nedávala.Popri ceste som v ruke žmolila papierik,kde bolo napísané bydlisko rodičov.Za normálnych okolností by som tam nešla s vôbec by som od Izzy nechcela aby to zisťovala.Ale teraz je to iné.Už som skoro pri parku ale Charlieho nikde nevidím.Postavila som sa pri strom a čakala.Zrazu spoza rohu sa vynoril Charlie a nebol sám.Spoločnosť mu robila Kristin.Keď som videla ako sa na ňu krásne usmieva úsmev mi zmizol.Tešila som sa ako mu poviem o rodičoch a o výlete za nimi.Neviem čo ma k tomu donútilo,ale rozhodla som sa si to nechať pre seba.
-,,Ahoj!" Pozdravili ma zborovo a ja som im iba zamávala.Na tvári som mala neutrálny výraz.
-,,Stalo sa niečo?" Hneď sa opýtala Kristin.
-,,Nie všetko v poriadku."
-,,A čo si zistila?Zistila si to čo potrebuješ?" Ďalšia otázka bola od Charlieho.
-,,Bohužiaľ nie.Ja som sa moc nepohla a čo ty?" Opýtala som sa so záujmom ale myslou som v skutočnosti bola mimo.
-,,Tákže....."