Ghost boy

40.

Alex

Jacka som pustila na záhradu a sadla si na terasu.Charlie sa posadil vedľa mňa.
-,,Charlie?Pôjdeme teda na tú vašu chatu alebo nie?" Opýtala som sa hneď ako sme prišli domov a nechodila som okolo horúcej kaše.
-,,Ako?"
-,,Viem že je to pre teba ťažké ale musíme tam ísť.Možno práve tam sú odpovede."
-,,Ja viem keď..."
-,,Zvládneme to." Jemne som ho chytila za ruku a usmiala sa.
-,,Dobre." Trochu smutne pritakal.
-,,Mám zavolať aj Kristin?"
-,,Čo keby sme proste toto vyriešili my dvaja?"
-,,Aha fajn dobre." Ostala som trochu prekvapená že nechcel zavolať aj Kristin.Ale mne to vyhovovalo.
-,,Tak poďme nech to máme čo najrýchlejšie za sebou."Postavil sa.
-,,Počkať to už?"
-,,Tá chata je trocha ďalej a ani sa nenazdáme a bude tma."
-,,Jaj tak poďme." Plná energie som vyskočila zo stoličky.
-,,Ako tam ideme?" Opýtala som sa.
-,,Dá sa tam ísť aj busom alebo aj pešo."
-,,Tak sa prejdeme nie?" Navrhla som.
-,,Okey môžme." Bez protestovania súhlasil.

Keď už sme boli ďaleko od ľudí nadviazala som konverzáciu.
-,,Charlie?Prepáč že vyzvedám ale zaujímalo by ma ako vyzerala tvoja mama.Ak o tom nechceš hovoriť nemusíme..."
-,,Heh .Moja mama?Nádherná žena.Plná života.Veľa ľudí jej tipovalo nejak dvadsať najviac tridsať a nikto by nepovedal že mala pred 40-kou.Čokoládovo hnedé vlasy mala vždy pekne upravené a prirodzené.Z celej tváre jej najviac vynikali veľké zelené oči.Veľmi výnimočná kombinácia.Asi každý chlap sa po nej nejedenkrát otočil.Otec mal šťastie že milovala iba jeho."
-,,Tvoja mama bola určite nádherná žena."
-,,Hej no veru bola.Samy sa na ňu podobá až na to že má tatkové oči.Ja som zas naopak celý otec."
Ešte chvíľku sme sa rozprávali o jeho rodičoch.Keď sme už boli kúsok od lúky,ktorú už bolo z diaľky vidno spomenula som si na môj sen.Všetko bolo presne do bodky rovnaké.
-,,Presne takto to tam vyzeralo."
-,,Kde?" Spýtal sa nechápavo Charlie.
-,,V tom sne."
-,,Aha.No už sme blízko."
Pridala som do tempa.Lúku sme obišli,mali sme namierené na chatku.
-,,Ako to presne bolo v tom sne?" Opýtal sa Charlie.
-,,Ako to myslíš?" Odpovedala som mu otázkou.
-,,Normálne že ako to všetko vyzeralo."
-,,No chatka bola taká menšia,útulná už na pohľad.Okolo bol les a krásne prostredie.Bola neďaleko tej lúky.Neviem moc detaily lebo bola práve v tedy tma.Jediné svetlo čo sme mali bolo z mesiaca." Zaspomínala som si na sen.
-,,Hm...zvláštne." Poznamenal a odstúpil.
-,,Myslím že sa podobá tvojmu opisu." Ukázal na chatku a ja som sa zadívala.Všetko bolo rovnaké ako v tom sne.
-,,Ako je to možné?Veď som tu nikdy nebola."
-,,Neviem ale mali by sme začať hľadať."
-,,Dobre prehľadáme okolie domu."
Charlie súhlasil a prešiel za chatku.Akonáhle som osamela,užívala som si krásu navôkol.Všade tu bolo cítiť vôňu ihličia,opadané listy spravili zo zeme krásny farebný chodník a vetvičky každú chvíľku pukali pod nohami.Pomedzi vysoké stromy sa prebíjali hrejivé slnečné lúče.Moje kochanie sa nad krásnou prírodou prerušil šuchot listov za mnou.
-,,Charlie?" Šepla som potichu a otočila sa.Nikto tam nebol.Lístie znova zašuchotalo a spoza stromu vybehla malá veverička čierna ako uhlík.
-,,Fu." Trochu mi odľahlo že to bola iba veverička.
-,,Alex?Našla si niečo?" Vynoril sa zrazu spoza domu Charlie.
-,,Ehm...nie myslím že by sme mali zájsť na lúku."
-,,Bojím sa toho sklamania zakaždým keď mám len falošnú nádej."
-,,Charlie prídeme na to ako ťa zachránime.Dobre?"
-,,Uhm..." Nepresvedčivo prikývol.
-,,Teraz poďme na tú lúku a posnažíme sa niečo nájsť.Nejakú aspoň malú stopu."
Zasmial sa a zamieril na cestu ktorou sme prišli.Onedlho sme sa ocitli na lúke.
-,,Je to tu úplne rovnaké až na ročné obdobie."
-,,To hádam nieje až tak podstatné že by to niečo zmenilo či?" Spýtavo sa na mňa pozrel.
-,,Nie,myslím že nie.Teda dúfam."
-,,Tak fajn,myslíš že tu niekde bude ten kameň či čo to má byť?"
-,,Hej mám taký pocit že sme blízko no stále nám niečo uniká."
-,,Čo myslíš?"
-,,Neviem...mám taký pocit."
Dopovedala som a zrazu sa mi zahmlelo pred očami.Posledné čo si pamätám bol tvrdý pád tvárou na zem a Charlieho nejaký zúfalý výkrik.