Ghost boy

50.

Alex

Charlieho som čakala hrozne dlho a aj napriek tomu,že na mňa liezla únava,čakala som ďalej.Keď sa konečne objavil vo dverách široko som sa naňho usmiala.
-,,Ahoj.Prepáč že idem tak neskoro.Už by som tu vôbec nemal byť ale vybavil som si ešte chvíľku." Úsmev mi opätoval a potichu zavrel dvere.
-,,V poriadku.Tak čo hovor." Vyzvala som ho a on si sadol vedľa mňa na posteľ.
-,,Do konca týždňa ju majú zobudiť.Je to super správa.Hrozne sa teším,no vraj môže byť iná ako si ju pamätám.Je ešte malá.Proste sa bude ťažko z toho všetkého spamätávať a..." Zastavil sa a zakrútil hlavou akoby chcel zahnať všetky myšlienky čo mu práve lietali v hlave.
-,,A čo?"
-,,Nič to je jedno.Som rád že ju konečne preberú a bude na tom fyzicky dobre."Vedela som že mi niečo tají.
-,,Charlie vyklop to!"
-,,Naozaj to nerieš.Kedy majú teba pustiť?"
-,,Prestaň zahovárať.Vieš že mi to môžeš povedať.No tak..." Chytila som ho jemne za ruku a povzbudzujúco som sa naňho usmiala.Zhlboka sa nadýchol.
-,,Bojím sa,že nás strčia do decáku.Nejde teraz o mňa ale hlavne o Samy.Nechcem aby mala k tomu všetkému život v deckom domove.Nechcem aby nás rozdelili."
-,,Oh...neboj niečo spolu vymyslíme."
-,,A čo Alex?Ja už rodinu taku blízku čo by sa o nás starala nemám.Chápeš?"
-,,Charlie na niečo prídeme dobre?Nehovor mi že nie!"
-,,Tak to moc času nemáme." Rozmýšľala som nad všetkými možnosťami čo by boli možné.
-,,Dobre mám jeden nápad.Je šialený ale nie nereálny." Charlie sa hneď zasmial.Ešte som ani nepovedala môj návrh.
-,,Čo keby si ťa moja mama adoptovala." Akonáhle som to dopovedala rozosmial sa ešte viac.Ledva lapal po dychu.
-,,Čo je na tom tak moc smiešne?Aspoň ma niečo napadlo." Zamračila som sa,no to mu nezabránilo sa prestať smiať.
-,,Alex ešte sama tam nebývaš.Poznáte sa niekoľko dní a videli ste sa asi tak jedine 3 krát."
-,,No a?"
-,,No a?Ty sa ešte pýtaš?" Urazene som si vzdychla.
-,,Tak si vymysli niečo sám!"
-,,Ale no tak neurážaj sa." Neodpovedala som.
-,,Ty si sa vážne urazila?" Znova sa začal smiať.
-,,Okej buď urazená." Na tvári sa mu zjavil úškrn.Odvrátila sa od neho pohľad.
-,,Ako myslíš.Tak ja teda pôjdem." Postavil sa a išiel smerom k dverám.Dobre vedel že som nechcela aby odišiel.
-,,Nie Charlie.Dobre vyhral si len nechoď nechcem tu byť sama prosím." Hodila som naňho psie oči.
-,,Aj tak ma ale sestrička vyhodí."
-,,Možno zabudla." S veľkou bolesťou som sa posunula na úplny kraj postele aby som mu uvolnila miesto.Charlie si znova sadol vedľa mňa.
-,,Tak kedy ťa to pustia?"
-,,Vraj tiež nejako tento týždeň."
-,,A čo potom?" Nechápavo som naňho pozrela.
-,,No tak to myslím,že či sa vrátiš k adoptívnym rodičom alebo k vlastným."
-,,Nad tým ani nemusim rozmýšľať.Do toho domu kde žije Carmen sa nevrátim.Iba jedine tak sa zbaliť.Mama tu už bola a padla reč aj na túto tému.Hneď mi ponúkla aby som sa k nim spolu s Kristin nasťahovala a ja som to bez váhania prijala.No to isté sa o Kristin povedať nedá.Síce sľúbila že si to premyslí ale je jasné že by tam dobrovoľne nešla." Charlie chápavo pritakal.
-,,Navrhnem jej to." Povedala som odhodlane.
-,,Čo?"
-,,Ten môj nápad.Poviem jej ho."
-,,Alex nechcem ti ničiť ilúzie ale je to fakt hlúpy nápad."
-,,Tak sa skúsim opýtať Izzy." Musela som sa zasmiať nad jeho pohľadom.Značil sa v ňom odpor,strach a nenávisť v jednom.
-,,Nemyslíš to vážne že nie?"
-,,Ale prečo nie?Veď Izzy je finančne zabezpečená,má domov,vedela by sa o vás postarať a...."
-,,NIE!Ja fakt s bosorkou žiť nebudem.A ani Samy."
-,,Si somár." Zamračila som sa naňho.Nemal žiadne dôvody takto o Izzy hovoriť.No teda...možno zopár ale aj tak by si to mal nechať pre seba.
-,,Koľko je vlastne hodín?" Ospalo som si zívla.
-,,Si unavená?"
-,,Trochu." Povedala som popravde.Charlie chápavo prikývol a postavil sa na odchod.
-,,Kam ideš?"
-,,Neviem....asi domov."
-,,Nechceš tu ostať?"
-,,Nebudem ti prekážať?"
-,,Určite nie." Zasmiala som sa nad tým ako si vôbec niečo takéto mohol myslieť.Chvíľku sme len tak nemo sedeli,no potom ma únava premohla a ja som jej podľahla.
-,,Dobrú noc Alex." Bolo posledné predtým ako som tvrdo zaspala.

Ostatné dni boli to isté stereo.Už ma nebavilo len ležať a nič nerobiť.Mala som pocit akokeby som už aj zabudla chodiť.Kristin,Charlie a mama ma navštevovali každý deň.Otec je vraj odcestovaný služobne v zahraničí a nemôže prísť.Mamu som zoznámila oficiálne s Charliem a uvažovala či jej môj návrh poviem.
-,,Miláčik čo tešíš sa domov?" Mama sa na mňa sladko usmiala.Nie som zvyknutá na také oslovenia a milé chovanie preto ešte často neviem reagovať.
-,,Kedy ma pustia?Už som tu celý týždeň." Pozrala som sa na všetkých troch čo pri mne stáli a čakala som na odpoveď.
-,,Dnes ti spravia posledné vyšetrenia a zajtra ráno môžeš odísť." Prehovorila Kristin ako prvá a ja som sa neskutočne tešila.Radosť so mnou zdielali iba dve osoby.Charlie bol akoby myslou úplne inde a nepočúval náš rozhovor.
-,,Charlie?"
-,,Hm?" Uprene pozeral do zeme.
-,,Čo ti je?"
-,,Nič." Stále sa na mňa nepozrel.
-,,Kristin prosím necháte nás?" S prosbou som na ňu pozrela.Vedela som,žeCharlieho niečo trápi a nepovedal by mi to dokým by náš rozhovor počúval niekto iný.Obe odišli z izby a ja som z Charlieho nespustila oči.
-,,Tak hovor."
-,,Nemusela si ich posielať preč."
-,,Ale už som poslala." Nadvihla som obočie a čakala kedy začne hovoriť.
-,,Keď som bol za Samy stretol som doktora.Pýtal som sa že kedy bude plne pri vedomí a v tom doktor vyvolal vo mne obavy.Vraj sa vyskytli nejaké komplikácie a musia ešte týždeň počkať."
-,,Aké komplikácie?"
-,,Ja neviem nič viac mi nepovedal." Videla som na ňom aký je z toho smutný.Chcela som ho objať.
-,,Charlie určite to nieje nič vážne neboj sa."Iba mykol plecami a chystal sa odísť.
-,,Počkaj kam ideš?" Otočil sa a svoj zrak zabodol do mňa.
-,,Musím si prevetrať hlavu." Otvoril dvere a odišiel.Vôbec som ho nespoznávala.Akoby to nebol ten istý Charlie ako doteraz.Z rozmýšľania ma vytrhla Kristin.
-,,Je všetko v poriadku?"
-,,Asi áno..." Odpovedala som neisto.
-,,Asi?" Hodila na mňa spýtavy pohľad.
-,,Kde je mama?"
-,,Oh volali jej z práce musela odísť..." pretočila očami ,,...ale nevyhýbaj sa mojej otázke!"
-,,Ja neviem už chcem aby ma pustili.Nechcem tu ďalej trčať." Povedala som len časť z toho čo ma trápilo.
-,,Alex...zajtra pôjdeš domov nič sa neboj.Už to bude okej všetko." V tom ma napadla jedna otázka,čo som sa Kristin chcela opýtať dávnejšie.
-,,Kristin?Ako to teraz bude?Myslím s bývanim.Ja sa do hentoho domu nevrátim.Iba jedine tak si zbaliť veci."
-,,A kam chceš ísť?"
-,,K skutočným rodičom."
-,,Bože tú tvoju naivitu ti niekedy závidim.Veríš že budete šťastná rodinka akoby sa nič nestalo?"
-,,Radšej budem v to veriť ako by som mala bývať s arogantnou mrchou menom Carmen a takou istou aj jej dcérov!" Povedala som rýchlo na jeden nádych a prepichla Kristin pohľadom.
-,,Eh ja som ti to nepovedala však?"
-,,Neviem čo?"
-,,No...v skratke nebudem ti tu hovoriť celý príbeh...jednoducho sa konečne niečo v Gregovi prebudilo a Carmen poslal kade ľahšie." Kristin sa široko usmiala no mňa s tým zaskočila.
-,,Ako?"
-,,Carmen a Nathalie tam už nebývajú.Greg je sám a povedal mi,že nás berie ako vlastné a keby sme chceli môžme kľudne ostať u neho."
-,,Som trochu zmätená."
-,,Z čoho veď..." Zastavila sa lebo jej zvonil telefón.
-,,Prepáč toto musím zdvihnúť." Prešla na opačný koniec izby a telefonovala s neznámou osobou.Čakala som dokým dotelefonuje a vysvetlí mi presnejšie čo sa stalo.
-,,Alex budem musieť odísť.Volal mi Lucas...v poslednom čase som s ním hrozne málo.Vraj sa chce so mnou vážne porozprávať tak sa celkom aj bojím.Pa moja drž sa!" Povedala a rozbehla sa ku dverám.
-,,Kristin halo!To mi ani nevysvetlíš..."
-,,Nie!Teraz nie možno inokedy pa!" Nenechala ma dohovoriť a zavrela dvere.
-,,Zas a znova sama." Povedala som si nahlas pre seba a ťažko vzdychla.

Ľudia moji zlatí❤️Prajem vám krásny nový rok😊Mnoho krásnych zážitkov,veľa úspechov,zdravia,šťastia a tak ďalej💗Dúfam že ma aj tento rok budete tak úžasne podporovať ako doteraz💋Hádam ste poriadne Silvestra oslávili a do nového roka 2018 vstúpili s tou správnou nohou💕💞Ďakujem Vám moc za krásny rok❤️(Aj keď necelý)Užívajte života😋💋🧡