Ghost boy

34.

Charlie

(pozn.autorky- táto časť je čo sa stalo ešte cez deň z pohľadu Charlieho.Resp.keď bola Alex u Izzy )

Kristin som vysvetlil čo sa deje a aký mám plán.Musel som to všetko písať.Kristin všetko pochopila a môj návrh prijala.Dokým som ja vymýšľal kde začneme,Kristin uvažovala nad tým ako sa dohovoríme.
-,,Prišiel si na niečo?"
,,Keď ma necháš rozmýšľať možno prídem a ty?"
-,,Nie,bohužiaľ budeme potrebovať asi mnoooho papierov." Zasmiala sa.Jej smiech bol skoro identický s Alex.Boli tak moc podobné a pritom úplne iné.Alex si podľa mňa prežila všetko to hrozné a Kristin to lepšie.Alex spomínala že Kristin vždy zapadla.A určite Kristin nezažila niečo tak zlé ako Alex.Práve preto je možno Alex taká vážnejšia. Nebere všetko na ľahkú váhu ako jej dvojča.A určite nieje tak ukecaná ako Kristin.
-,,Čo keby sme najprv prezreli cintoríny?Vieš ako má ten kameň vyzerať?" Navrhla Kristin.
Hm,to nieje zlý nápad.
,,Dobre skúsiť to môžme a niečo mi Alex povedala."
-,,Aj mne.Tak počkaj mám nápad."
Nič som nepísal iba čakal čo povie.
-,,Tak čo keby ho nakreslíme tak ako nám ho Alex opísala a každý dokreslíme nejaký detail čo si pamätáme alebo tak.Chápeš?"
,,Dobrý nápad."
Začali sme kresliť a po chvíľke vznikol obrázok,najviac identický Alex opisu.
-,,Tak ideme hľadať." Povedala Alex a postavila sa.Zobrala z vedľajšej izby nejaký ruksak a nahádzala doň niekoľko vecí včetne papierov a pera.Potom sa vybrala smerom von a ja som rýchlo za ňou dobehol.
-,,Takže toto bude ťažké lebo vôbec neviem či si momentálne so mnou.Tak dúfam že si tu a že ma počuješ." Nemohol som jej odpovedať.Nemal som ako.
Prešli sme už niekoľko ulíc a Kristin vkuse kecala.Ústa sa jej asi ani na chvíľku nezastavili.Ja som ju potom už prestal počúvať a zvyšok cesty som premýšľal.
Ako to bude ďalej? tá otázka ma najviac znervozňovala.
-,,No a sme tu.Náš cintorín.Tak toto bude ešte len sranda." Hovorila nadšene.Dnu vkročila so širokým úsmevom na tvári zatiaľ čo ja som si prial mať toto všetko už za sebou.
-,,Kde začneme?Čo keby sme sa rozdelili....hm nie,nie to by nebolo dobré musíš sa držať pri mne Charlie." Rozmýšľala nahlas.
-,,Oh,počkaj dám ti papiere len ich musím nájsť." Kristin začala prehrabávať celý ruksak až nakoniec vytiahla papiere a pero.
-,,Tu máš." Podala ich úplne do iného smeru ako som bol ja.Zasmial som sa a prešiel si po ne.
-,,Začneme kde?Náš cintorín je obrovský...chodím sem často.Každý myslí že ma nič nedokáže zlomiť a rozhodiť.Ale to nieje pravda.Nechávam ich žiť v tom klamstve je to tak aj pre mňa lepšie ale to ty nemôžeš pochopiť...vlastne prečo ti to hovorím?Mali by sme ísť." 
Zaujalo ma to čo hovorila.Dnes asi prvý krát.
,,Nie Kristin mala by si to dohovoriť uľaví sa ti keď sa niekomu otvoríš ale je to na tebe." Načmáral som rýchlo na papier.
-,,Ja som len tým chcela povedať že sa sem chodím odreagovať." Videl som ako rýchlo svoje myšlienky zahnala preč a ostala stále v sebe zatvorená.
,,Fajn ako myslíš." Nenútil som ju.V tomto je presne ako Alex a viem že by som aj tak nič tým nedosiahol.

Prešli sme už asi polku cintorína ale nič sme nenašli.Už ma to prestalo baviť.Vlastne mňa to od začiatku nebavilo ale je to moja povinnosť.Ako tu tak blúdime znova premýšľam.Tentokrát nad Alex.Čo teraz robí?Ako sa jej darí?Zistila to čo potrebovala?
-,,Fajn tu už asi nič nebude." Prehlásila do dlhom tichu Kristin.
,,Takže toto všetko bolo zbytočné?"
-,,Možno nie.Vieš toto mesto je známe tým že tu v minulosti žili čarodejnice.Hovorí sa že tu sú dodnes ich potomkovia.Asi poznáš uličku za námestím...ak nie to je jedno vraj tam žiju..." Na chvíľku sa odmlčala.
-,,No a je tu cintorín kde sú tie ,,čarodejnice,, pochované.Ľudia v meste sú veľmi poverčiví a preto tu chodí aj celkom dosť turistov.Ten cintorín je zakázaný a vraj sa ti niečo zlé prihodí keď tam pôjdeš.No prečo by sme to neriskli?Bude to super dobrodružstvo ale keď ho nechceš podstúpiť nemusíme." Skončila svoje dlhé vysvetľovanie a mne to vyvolalo po celom tele zimomriavky.
,,Mali by sme to tu najprv prehľadať celé s ja sa medzitým rozhodnem." Čarodejnice neznášam a mal som problém byť s Alex u Izzy. Nie to ešte ísť na ich cintorín.
Po niekoľkých hodinách podrobného pátrania sme nič nezistili.Bohužiaľ iná možnosť nebola.Len ísť na ten druhý cintorín.
,,Dobre,tu nič nenájdeme ideme k tým čarodejkám." Vyhlásil som.Dal by som všetko za to aby som tam ísť nemusel.
-,,Jo! Dúfala som že to povieš. Jo! Som taká šťastná.Ideme rýchlo." Bola z toho taká nadšená.Vybrali sme sa preč z cintorína.Kristin išla prvá a ja som ju nasledoval. Prešli sme cez nejaké ulice v ktorých som nikdy nebol.Viedla ma po takých miestach čo som ani nevedel že také v našom meste sú.A to tu žijem skoro 17 rokov.Nakoniec sme sa zastavili pri malom kopčeku.
-,,Je to za tým kopcom."
,,Odkiaľ to vieš?"
-,,No,niekedy sa len tak prechádzam po meste a hľadám nové miesta kde by som sa cítila dobre.Potom som sa dopočula o tomto cintoríne.Tak som ho našla."
,,No super,tak ideme tam."
Nič nepovedala len rezkým krokom sa vybrala smerom ku bosorkám.Prešli sme za kopček s už sa pod ním rozprestieral obrovský cintorín,ktorý vyzeral skôr ako labyrint.
,,Ako sa tam dostaneme?" Opýtal som sa prostredníctvom papiera.
-,,Zadom popod plot.Je tam diera." Páni to dievča ma prehlad o všetkom.Dostali sme sa k spomínanej diere v plote ktorá viedla dnu.Kristin bez problémov podliezla a už stála za plotom.Ja som dlho váhal.
-,,Wow je tu taká zvláštna atmosféra." Ďakujem to ma povzbudilo.Pomyslel som si.Nakoniec som preliezol dierou a dostal sa aj ja konečne za plot.Vážne to bolo divné.Všetko.Cítil som škrabanie v krku.
,,Kam teraz?"
-,,Všetky kamene sú tu veľké musíme pozrieť všetky." Oznámila Kristin a vydala sa vpred.Úplne som mám pocit akoby ma niekto stále pozoroval.

Hladali sme naozaj už dlho.Na každom kameni bolo niečo iné napísané ale nič také aké sme my hladali.Vyčerpalo ma to.
,,Na dnes to vzdávam nič tu nieje." Oznámil som a dúfal že Kristin som mnou súhlasí.
,,Okrem toho zachvíľku sa máme stretnúť s Alex." Dokončil som.
-,,Hej hej už som z toho unavená tak pome domov."
Vyšli sme znova tou istou dierou ako sme sem prišli a vybrali sa smerom ku parku.Ten nebol až tak ďaleko.Kristin mi po ceste hovorila všelijaké zážitky z detstva.
-,,...no a potom Alex s tou sviečkou zapálila záves.Skoro ju vychovávateľka v decáku zabila ale vedela že to nebola jej chyba." Obaja sme sa na tom smiali.Už ma z toho bolelo brucho.
-,,Alebo keď sme sa boli korčuľovať na lade Alex nejako zle stúpila,spadla na mňa a odsunula ma do davu.Tam som narazila do niekoľkých ľudí ktorí padli a tak som zavinila...ehm teda nie ja ale Alex zavinila hromadný pád a vtedy naozaj nikto neostal stáť." Znova sme sa začali smiať.Už sme boli pri parku a ja som sa tešil ako Alex mu porozpráva čo zistila.Keď ju konečne zbadal,bola oprená o strom a tvárila sa vážne.
-,,Stalo sa jej niečo?" Ešte mi rýchlo pošepkala Kristin no ja som neodpovedal.Hneď potom sa to opýtala aj Alex.
-,,Stalo sa niečo?"
-,,Nie všetko v poriadku." Nahodila falošný úsmev čo sme obaja už poznali.
-,,A čo zistila?Zistila si to čo potrebuješ?" Konečne som sa s niekym mohol rozprávať s človekom normálne a nie cez papieriky.Alex vyzerala zaujato a neviem či ma vôbec vnímala.
-,,Bohužiaľ nie ja som sa moc nepohla.A čo ty?" Opýtala sa s malou nádejou.
-,,Tákže..." Povedal som jej všetko.Od začiatku až po zážitky čo mi hovorila Kristin.Videl som tie vraždiace pohľady čo smerovali priamo na ňu.Tá to pochopila že som jej všetko povedal a iba sa smiala.

*Ahojteee❤️Po trochu dlhšej dobe nová časť😇Snáď ma pochopíte...mám teraz veľmi ťažké obdobie...potrebujem si urovnať myšlienky a tak takže časti nebudú vychádzať tak často.Toto máte takú náhradu zatiaľ moja najdlhšia časť👆🏼Dúfam že sa vám páči a pochopíte ma.Mrzí ma to ale úprimne nemám na to čas.Tak váš názor mi vyjadríte dole v comm a nechajte hviezdičku💘LY*