Ghost boy

10.

Alex

Usmievala som sa od ucha k uchu.Vedľa mňa sedel Jack.Tiež vyzeralo že sa usmieva.Charlie sa pomaly približoval.Chvíľkami to vyzeralo že sa psa,ktorý stále pokojne sedel vedľa mňa bál.
-,,Nemusíš sa ho báť,neublíži."
-,,Aha fajn." spokojne pridal do tempa.
Keď prišiel až ku mne chcela som ho objať no on taký záujem neprejavoval.Nakoniec som to nechala tak a pohladkala Jacka.
-,,Musela som ho zobrať lebo by bol zas zavretý a nikto by sa mu nevenoval.Totižto som jediná kto sa oňho stará.Dúfam že ti to nevadí."
-,,Nie v pohode,pohode nemám so psami problém.Ako sa volá?"
-,,Jack"
-,,Heh ahoj Jack." Sklonil sa k nemu a pohladkal ho.Obaja sme ostali prekvapení.
-,,Ako je to možné že sa ho môžem dotknúť?" opýtal sa.
-,,Ja neviem presne to som sa chcela opýtať.Je možné že by si sa zvietat mohol dotknúť?"
-,,Neviem.Duchom som ešte nebol.." odpovedal mi sklamane a trochu sarkasticky.
-,,Neviem si ani predstaviť aké to musíš mať ťažké..."
-,,Nie nechajme to tak."
Bola som radšej ticho.Nechcela som mu ublížiť.
Sadli sme si v parku na lavičku a Jacka som pustila nech si trochu pobehá.
-,,Tak Alex....povieš mi niečo o sebe?" Jeho nálada sa rýchlo zmenila.
Nerada hovorím o sebe,o svojej rodine,živote,škole a tak ďalej.Ale pri ňom je to iné,cítim to tak že by som mu mala všetko povedať...on je presne ten človek ktorého som potrebovala a ktorému verím.
-,,No kde začať? Hmm tak mám sestru.Dvojča lepšie povedané.Rodičia nás dali do domova ešte keď sme boli malé.Putovali sme z rodiny do rodiny.Teraz žijem v takej,ktorú nemám rada.Ale musím uznať že v tejto rodine sme najdlhšie.No nejaké tri-štyri roky,už to ani nerátam. Jacka kúpili moji ,,rodičia,, pred dvoma rokmi mojej nevlastnej sestre,ktorá sa oňho odmietla starať.Nechcela ho a chcela ho dať do útulku ešte ako malého.Prišlo mi ho ľúto,pripomínal mi mňa: nechcený,v cudzej rodine ale narozdiel odo mňa mal oňho niekto záujem.Trvalo mi dlho dokým som ich presvedčila aby mi ho nechali.Neviem čo by som ti ešte také povedala...V škole sa mi nedarí,niekedy tam ani nejdem.Kamarátov nemám,úprimne som taká samotárka odmietam sa s každým baviť.Je zvláštne že sa vôbec s tebou rozprávam.Nikdy som takto moc o sebe nikomu nepovedala..."skončila som a zhlboka sa nadýchla.Charlie na mňa pozeral so zaujatým pohľadom.
-,,Nepozeraj tak na mňa a povedz niečo aj ty." vyzvala som ho.
-,,Nevedel som že si mala tak zlé dectvo."
-,,Nie že zlé...skôr zanedbané a neviem či sa to dectvom dá nazvať.No tak väčšinou čo som robievala bolo balenie kufrov a navštevovanie nových rodín."
-,,Tak to ma mrzí..." nestihol ani dopovedať.
-,,Nemá čo.Som rada že ma aspoň nerozdelili so sestrou...No tak dosť bolo o mne.Hovor ty o sebe."

*Wow!Bože ja neverím!!!Proste cez 100 videní? Čože?Tak toto keby mi ešte nedávno niekto povedal neverila by som😂🤣Ste úžasní💞Pre mňa to veľa znamená💙💘Bože stále tomu neverím😂🌸Miluju vás☀️💖*