Ghost boy

9.

Charie

Prišiel som domov.Chcel som trochu upratať ale nedalo sa keďže som sa ničoho dotknúť nemohol.Bol som zúfaly .Aj keď by som teraz najradšej bol s Alex nedalo sa.Nemohol som len tak ísť k nej.
Ľahol som si na posteľ a po únavnom dni so slzami v očiach a spomienkami v pamäti som zaspal.

,,Charlie ako sa volá to na oblohe?"
,,To sú hviezdy Samy."
,,Viem že su to hviezdy,myslim to iné čo si mi vysvetloval."
,,Súhvezdia?"
,,Áno presne to. Pome pozorovať súhvezdia."
,,Samy je veľa hodín."
,,Prosím prosím vždy hovorievaš že sú hviezdy najkrajšie neskoro večer."
,,No dobre vaše veličenstvo..."
,,Ale musí sa teplo obliecť ak idete na lúku!!" rázne zakričala mama z kuchyne.
,,Jupí,jupí." poskakovala a už stála pri dverách.

Ležíme na lúke.Všade je ticho a pozorujeme súhvezdia.
,,Pozri tomu sa hovorí veľký voz.A aha toto je zas malý voz."
,,Prečo sa to tak volá?"
,,Vieš krpatá,názvy súhvezdí a hviezd ľudia vymýšľali dávno pred nami.Kedysi sa dokonca aj podľa nich orientovali."
,,Fíha nevedela som že sa tak vyznáš vo hviezdach a ich histórii." prerušila môj monológ Alex.
Cítil som že sa červenám,našťastie je tma a nieje to vidno.
,,Chceš sa pridať?"
,,Jasné že chcem." povedala a sadla si vedľa mňa.

Nejaký zvuk ma vytrhol z môjho sna.Striasol som sa a pozrel von oknom.Vonku už bolo svetlo.Hodiny v kuchyni ukazovali niečo po desiatej.Rýchlo som utekal k parku kde sme sa mali s Alex stretnúť.Síce ešte nebolo ani pol jedenástej ona tam už čakala.Úprimne som si nebol istý či je to ona.Vlasy mala rozcuchané a zviazané do jednoduchého drdolu.Vedľa nej sedel veľký ale krásny pes.Trochu vzbudzoval rešpekt ale v skutočnosti bol milý a hravý.
-,,Ahoj." pozdravil som ju.Ona zakývala a usmiala sa.Naokolo nikto nebol.Všade bolo ticho.Boli sme tu sami.

*Haay😂❤️Chcem sa vás opýtať či by ste chceli viacej takýchto kapitol...ako myslím tak so snami😂💘ak áno dajte mi vedieť do comm :) a budem veľmi rada keď vyjadrite váš názor☺️💙ďakujeem😅🌸*