Others

3. David

Davida prijala pestúnska rodina až rok po autonehode. Mal vtedy už sedem rokov, no na rodičov si nespomínal. Bol úplne vykoľajený, keď sa zistilo, že nikto s menom Olivia a Michael Falcoví neexistuje. Rodný list s menom David Falc však existoval. Nepamätal si ani to, že má troch vlastných súrodencov. A tak žil v presvedčení, že jeho rodičia boli vrahovia a zlodeji. No v jeden deň sa dozvedieť pravdu musel. Nemohol vedieť, že to bol páve tento deň.

Už raňajkoval, keď vošla do kuchyne pani Selovská. ,Ach, on už je hore. Dúfam že si za sebou uprace!' myslela si pani Selovská. „Nemusíš sa báť. upracem si to." David. „Ako vieš, že som na to myslela?" spýtala sa pani Selovská. Niekedy Davida až mrzelo, že ovláda telepatiu. Niektorí ľudia naozaj myslia na zlé veci. „Vždy myslíš na to isté. No nič...... Už pôjdem!" Nahádzal riad do umývačky a utekal sa obuť. Pani Selovská sa ani neobťažovala pýtať sa ho kam ide. „Keď sa nevrátiš na obed, máš zaracha!" zakričala za ním. David vyšiel von a zabuchol za sebou dvere. „Kam dnes pôjdeme?" spýtal sa David sám seba. Vedel čítať myšlienky, no sebe nerozumel. O polhodinu sa mal stretnúť s jeho najlepším kamošom pri klube Partela. Po ceste počul rôzne myšlienky. Vošiel do klubu a sadol si do zadného rohu. O chvíľu si k nemu sadla Abigail. Abigail bola ráno u Davidovho najlepšieho a ona poslala správu, že má prísť do Partela. „Prepáč, ale je tu obsadené," povedal David. „Prosím, prečítaj mi myšlienky," povedala Abigail. David ostal šokovaný, ale predsa len to skúsil. „Ak..." začal David. „Nič sa nepýtaj. Ja ti všetko vysvetlím," povedala Abigail. David to skúsil, ale nedalo sa. Pokrútil hlavou. „Nie som dosť otvorená..." Abigail sa dotkla Davidovej ruky. V tej chvíli David uvidel celý jej život. No uvidel aj svoj spis. Celé to prebehlo v mihu sekundy. „Takže ty si Abigail. Vieš o mne všetko, však? No mám ešte jednu otázku. Čo bude s Katharinou Selovskou?" spýtal sa. „To si nevidel? Dorothea jej vymaže pamäť a dosadí tam iného chlapca. Bude to v poriadku. Pôjdeš so mnou?" spýtala sa. „Iba ak ma budeš učiť ty." „V dejinách nie som až taká dobrá, ale bojovať by som ťa mohla učiť. Dorothea by ti urobila láskavosť," povedala Abigail. „V tom prípade... pôjdem s tebou rád." Abigail sa usmiala. „A teraz už len stačí nájsť tvojich súrodencov."