Others

11. Malá prechádzka

Od Alissoniného objavu prešlo pár dní a Davidovi pravidlá nedali spať. Pár minút po polnoci sa vydal na prechádzku. Na chodbe sa svietilo vždy, takže zatiaľ baterku nepotreboval. Prišiel až ku kanceláriám. Na jednej z nich bolo napísané: ,Kancelária najmúdrejšej Dorothei.' „Niaka zámka?" spýtal sa sám seba David. Vstúpil dnu a vytiahol baterku, ktorú mu deň predtým dala Abigail. Samozrejme nerátala s tým, že David pôjde na prechádzku do Dotheinej kancelárie. Keď zasvietil, objavila sa nádherná miestnosť. Oproti, v rohu bol pracovný stôl so stoličkou. Vedľa stolu bola skriňa so spismi a vedľa nej ešte jeden pracovný stôl so stoličkou. David predpokladal, že je Fainin. Vedľajšia stena bola celá biela. Na strope visel dataprojektor, ktorý bol káblom pripojený ku jedinému počítaču v miestnosti. Počítač bol položený na dlhom stoly s piatimi stoličkami. V celej miestnosti boli okná zatienené čiernymi závesmi. Celá miestnosť bola vymaľovaná do fialova. Daniel prešiel rovno ku Dorotheinmu stolu. Našiel na ňom tučný spis s menom: Savin. Hneď ako ho otvoril, našiel tam malý papierik. Bolo na ňom napísané: ,Červený kľúč. Utorok 14:35' David zapol počítač a vložil doňho červený usb kľúč. Na obrazovke sa objavila ikona s videom. David ho pustil. Na videu bola Dorothea so svojimi Tartankami. Jedna sa ozvala: „Madam Dorothea zachytili sme nejaký hovor zo stanice Viglov!" „Pusť to!" povedala po uvážení Dorothea. Na stene sa objavil muž. „Savin!" povedala Dorothea. „Zdravím, Dorothea!" pozdravil sa muž. Dorothea sa otočila na kameru. „Nahraj to," zašepkala. „Prečo si tu, Savin?" spýtala sa. „Neboj sa. Ja som bezpečne schovaný. Určite by som tak neriskoval, že by som za vami prišiel," povedal s úškrnom. „Chcem len vidieť svojich synovcov a netere," povedal tónom hlasu sladkým ako med. „Prečo si myslíš, že by si ich mal vidieť?" spýtala sa Dorothea. „Sú to ,moji' synovci a netere. Nie je logické, že ich chcem vidieť?" spýtal sa. „Nie, nie je! Keď vezmeme do úvahy, že ich strýko je zradca, ktorý premenil ich starých rodičov na kamenné sochy. Nemôžeš ich vidieť!" zakričala. „Potom tu nemám čo robiť," povedal a zmizol. Ozvalo sa pípanie. „Vypnite to!" povedala nahnevane. „Nahrávali ste to?" „Samozrejme, madam," povedala nejaká Tartanka. „O tomto sa nesmie nikto dozvedieť! Pridajte to do spisu Savin!" povedala Dorothea. Vtedy sa video vyplo. David na to pozeral ako puk. Vytiahol kľúč a vypol počítač. Papierik strčil naspäť do spisu. Spis zobral a odišiel z miestnosti. Musel to niekomu povedať. David presne vedel, ktorú izbu má Abigail. Pomaly vstúpi dnu a uvidí spiacu Abigail. Nechcelo sa mu ju budiť, ale potreboval to niekomu povedať. Inak predsa svojich súrodencov neochráni. V izbe počul strašne veľa myšlienok, ktoré viseli vo vzduchu. Položil spis na posteľ a dotkol sa Abigailinej. Uvidel jej sen a vtom sne seba a ju. Ona doňho hádže lopty a pri každom hode kričí: „Postreh!" On sa len snaží uhnúť a veľmi mu to nejde. David pomaly presunie ruku ku jej ústam. Zapchá jej ich. „Abs! Abs, zobuď sa! No tak Abs, potrebujem s tebou hovoriť!" šepkal. Abigail otvorila oči a zľakla sa. David jej držal ruku na ústach, takže nemohla kričať. Potom jej pomaly zložil ruku z úst. „David, koľko je hodín?" povedala rozospato. „Bude jedna." Usmial sa. „Povedal si, že sa chceš ísť v noci prejsť do záhrady. Nie, že ma budeš budiť o jednej. Už je dávno po zákaze vychádzania," vyhrešila ho Abigail. „O to tu nejde. Pozri čo som našiel v Dorotheinej kancelárii," povedal jej a ukázal jej spis. „Ty si bol v Dorotheinej kancelárii?!" Pozerala sa naňho ako keby sa načisto zbláznil. „Dôveruj mi, prosím," povedal a ešte raz jej podal spis. Abigail si ho zobrala a otvorila ho. „Posledná strana," povedal jej. Abigail začala čítať. David tú stranu našiel po ceste sem. Abigail si prečítala o poslednom video hovore so Savinom. „Abs, ona to chce utajiť. Savin sem môže hocikedy prísť. Môže ťa uniesť. Môže uniesť Marca, Evie, alebo Alisson. Ja nechcem aby sa im niečo stalo. Musím ich chrániť! To ja sa mám o nich postarať! Ako sa mám o nich postarať, keď mi Dorothea nepovie čo sa deje!" David ani netušil, že v sebe skrýva takéto pocity. „Bude to fajn. Teraz už o tom vieš," upokojovala ho Abigail. „Abi, ja sa o nich a o teba bojím. Poznám vás pár dní, no strašne ste mi prirástli k srdcu. Ja nedovolím aby vám Savin niečo urobil," povedal rozhodne David. „Dobre. Podľa tohto sem volal Savin celkom trikrát. Zakaždým chcel to isté. Hovoriť s vami. Viac toho nevieme. Nateraz by sme to mali nechať tak. Budem sa snažiť od Dorothei vymámiť čo najviac. A ešte jedno o mňa sa báť nemusíš. Mňa nechce. Chce iba vás. Naviac kto ťa učí bojovať?" Pousmiala sa. „Ty dobre vieš, prečo by ťa Savin chcel ku sebe. Som si istý, že sa ubrániš," povedal potichu. „Mali by sme ísť odložiť tie papier naspäť," povedala po chvíli Abigail. David prikývol. Abigail sa nechcelo prezliekať do šiat a tak išla v nočnej košeli. Bola biela a ťahala sa po zemi. „To pôjdeš takto?" spýtal sa David. „Máš s tým problém?" oplatila mu to Abigail. Tak potichu išli až do Dorotheinej kancelárie. Položili spis na stôl a pobrali sa preč. Ozvali sa hlasy: „...určite som tu niekoho videla..." Abigail už, už chcela vyjsť na druhú chodbu, keď si ju David pritiahol ku sebe. Prst si dal na ústa, aby jej znázornil, že má byť ticho. Abigail prikývla. „Choď už si už prosím ľahnúť," povedal ďalší iný hlas. „Stopercentne sú to tí nový!" povedal ten prvý hlas. „Keď nás tu niekto nachytá, tak to neskončí dobre. Poď do postele!" povedal druhý hlas. „No dobre!" povedal prvý hlas sklamane. Potom za najprv zabuchli jedny dvere a potom druhé. Abigail sa potichu zasmiala. „Ďakujem za záchranu," povedala Abigail. „Čo dostane záchranca?" spýtal sa David. Abigail kráčala potichu. David začal ľutovať, že sa pýtal. Keď prišli k Abigailiným dverám Abigail povedala: „Záchranca zajtra dostane kondičku, za to, že ma zobudil."