Others

12. Víťazstvo

Prešiel mesiac odkedy bol David v Dorotheinej kancelárii. Bol jún a začalo sa otepľovať. Všetci sa veľmi zlepšovali. Dejiny ovládali ľavou zadnou a bojovali na čierny pás. Evie svoje pokroky vôbec nevidela a Josh ju nechválil, lebo si myslel, že to Evie vie. Evie si ale podkopávala ego. Snažila sa, ale svoj úspech nevidela. Práve teraz horlivo boxovala do boxovacieho vreca zaveseného o konár stromu. „Stop! Stačilo! Prestaň!" zakričal na ňu. Evie prestala boxovať. Až teraz si všimla ako ju to unavilo. Predklonila sa a zhlboka sa nadýchla. „Čo sa deje?" spýtal sa Josh. Evie sa naňho jedovato pozrela. Po chvíli jej pohľad zmäkol. „David, Marc aj Alisson sa zlepšujú. Bojujú úžasne, sú obratní ako rybička. Ale čo ja? Mne to ide ako polenu. Možno ešte aj tomu to ide lepšie! Som tu už mesiac a stále nebojujeme so zbraňami. A to nehovorím o svojich schopnostiach," posledné slovo skoro nebolo počuť. „Preboha! Veď ty si v bitke najlepšia. Boxuješ ako taká bohyňa. Ako si môžeš myslieť, že si sa nezlepšila? Lebo ma neprekonáš? Jasné, že nie veď ja bojujem od troch rokov. Bol som a stále som najlepší z ročníka. Nemôžeš sa so mnou porovnávať. Veď si skvelá, čo viac potrebuješ. A ak ti robí problém, že nebojuješ zo zbraňou..... tak na..." povedal a podal jej kopiju. Evie si ju ale nezobrala. Sadla si na zem a schúlila sa do klbka. Hanbila sa. Veľmi sa hanbila. Nechcela si pripustiť takýto výstup. „Ale Savin bol princ. Ako ho mám poraziť, keď neviem dobre bojovať?" spýtala sa už pokojným hlasom. „Vieš prečo ťa učím bojovať v záhrade? Boj sa nebude odohrávať v telocvični ale vonku vo svete. Snažím sa ťa pripraviť na všetko. Snažím sa ťa vycvičiť najlepšie ako viem. Vidím tvoje pokroky. Vidím ako sa zdokonaľuješ. Polka zo Savinovej armády nevie bojovať. Keby sem teraz prišli, rozprášiš ich na kúsky. Musíš si len veriť," po poslednej vete sa usmial. Otočil sa a pretrel si oči. Evie sa pomaly postavila a vybehla naňho. Skočila mu na chrbát. Lakťom ho udrela do chrbta. Josh sa prudko otočil. Evie s neho zoskočila a podkopla mu nohy. Vtedy Josh spadol na chrbát. Evie ho prisadla. Obe ruky mu pevne chytila. Josh bol v šachu. „Nenechal si ma vyhrať, však?" spýtala sa Evie víťazoslávne. „Nie, ale poriadne si ma prekvapila. Na zvyšok dňa máš voľno," povedal Josh. Evie vstala. Kopiju, ktorú jej predtým podal Josh, položila naspäť do stojana. Na zápästiach mala odreniny. Čo by človek čakal od dievčaťa čo celý deň boxuje. „Mohla by si si na zápästia dať nejaký obväz? Nemám rád, keď sa ľuďom ktorých mám rád ubližuje," povedal smutným hlasom. „Prosím?" nechápala Evie. „Veď sú to len modriny a trochu krvi." Josh sa otočil k nej a pristúpil u nej bližšie. „Ale je to tvoja krv a tvoje modriny," povedal a pozeral sa jej do očí. Potom si všimla modriny a zaschnuté chrasty na jeho zápästiach. „A tvoje modriny?" spýtala sa zvedavo. „Tie sú dôkazom mojej roboty. Keď zachrániš Danviu. Prihlásim sa do stráže. Budem ťa celé roky ochraňovať. A nikdy sa ma nezbavíš!" povedal. Evie sa zasmiala.