19. Hlboký smútok

11 4 0
                                    


Potom všetkom sa prví vybrali preč z miestnosti Abigail a David. Abigail bola celú cestu ticho. Vlastne ani nevedeli kam idú. „Kam ideme?" spýtal sa David. „Nemám tušenia," odpovedala mu potichu Abigail. David ju zastavil. „Prestaň. Nebuď takáto," povedal jej. „Nikto ťa nenútil aby si ma prenasledoval," povedala Abigail urazene. „Prestaň, Abs. Ja som Arabelu nezabil! Ona sa rozhodla. Prosím, netrestaj ma za jej smrť," prosíkal. Abigail ostala ticho stáť. „Teraz sa so mnou nerozprávaš? Abigail, chcel som niečo urobiť. No keby som nechal Arabelu žiť, stratil by som teba a mojich súrodencov. Moja stará mama so starým otcom by boli navždy sochami. Môj ľud by bol navždy premenený na sochy. A ja by som už nikdy nevidel teba," povedal. Abigail sa naňho pozrela. „Nechcem ťa trestať. Len nemám čo povedať. Arabela bola úžasný človek," povedala. Potom mu chytila ruku a zobrala ho zo sebou. Vzala ho do záhrady. Išli ešte poriadny kus cesty až prišli ku čerešňovej aleji. „Toto je čínska čerešňa. Túto aleju mi pred rokmi ukázala Arabela. Povedala, že tu stála už keď bola malá. Veľmi rada som sa tu potom hrávala," povedala Abigail. Potom si sadla na mäkkú trávu. David sa ku nej pridal. Abigail si o neho oprela hlavu. „Myslím, že chcel zobrať Josha," povedala potichu Abigail. „Asi áno. Chce ublížiť najmä Evie. Ale prečo?" spýtal sa David. „Nechcem aby sa jej dačo stalo," povedal. „Podľa mňa bol aj o zamilovaný do vašej mamy. Ona si však vybrala vášho otca. A Evie mu ju pripomína. Preto sa jej chce pomstiť. Dobrá teória však?" Jej slová boli absurdné, preto sa David usmial. „Zas až také nezmyselné to nie je," povedala Abigail. „Ja viem. Ty nemáš nezmyselné nápady," povedal David. „Ďakujem, ale povedz mi niečo čo neviem," povedala Abigail. David chcel dačo povedať, ale sám seba zastavil. „Ale veď ty vieš všetko," povedal David. „No veď presne," povedala mu. „Mali by sme nájsť Evie," povedala Abigail po chvíli mlčania. „Asi áno. Ona by Josha mohla rozveseliť," povedal. „Vlastne, by som za ňou mala ísť sama. Vy chlapi tomu aj tak nechápete," povedala a postavila sa na odchod. David bol len rád, aj tak by sa mu to riešiť nechcelo.

Keď Abigail zaklopala, otvorila jej Alisson. Evie sedela v kresle a objímala Marca. Aj Alisson sa k nim pritisla. Vypadali spolu ako veľká kopa. Evie vypadala trošku uplakane a Alisson tiež. Marc mal zlú náladu, ale neplakal. „Ahoj, Abi!" pozdravila ju Evie. „Môžem ti pomôcť?" spýtala sa milo. „Mohli by sme sa porozprávať v súkromí?" spýtala sa Abigail. „Iste," odpovedala Evie a vyhrabala sa z kopy. Vošli spolu do kúpeľne. „O čo ide?" spýtala sa Evie. Abigail sa nadýchla a začala: „Joshovu mamu zabili. A ty ho tu najlepšie poznáš. Si jeho jediná opora. Musíš mu pomôcť. Musíš byť jeho opora, napokon aj on bol chvíľu tvoja. Ľúbiš ho nie? No tak utekaj za ním," povedala. „Ale chce ma vidieť?" spýtala sa Evie. „Viac než čokoľvek iné," povedala pokojne Abigail. „Postráž prosím Alisson a Marca," povedala Evie a vybehla von.  

OthersTempat cerita menjadi hidup. Temukan sekarang