Others

15. Veštica

    Alisson hneď po tréningu išla do knižnice. Začítala sa do knihy: Vládcovia Diamantu. Bola o všetkých vládcoch Danvii. Presnejšie o ich schopnostiach. Kniha má 1357 strán. Človek by si myslel, že Alisson to zastaví, no ona sa pustila do čítania na saténovom kresle. Čítaním zaháňala stres,hnev, smútok... proste všetko. Chcela čítať len pár minút do večere, ale trochu sa to pretiahlo. O štyri hodiny ku nej prišla knihovníčka. „Princezná,prepáčte, ale musíme zatvárať. O hodinu je zákaz vychádzania," povedala knihovníčka. „Takže som nestihla večeru?" spýtala sa zbytočnú otázku. „Obávam sa, že nie. Môžeš si zobrať tú knihu, keď chceš," povedala knihovníčka. „Môžem sa ešte niečo spýtať? Prečo ste ma nazvali princezná?" spýtala sa zvedavo.Knihovníčka sa usmiala a pritom si napravila okuliare. „Máte pravdu, mala som vás nazvať kráľovná. Nazvala som vás tak preto, lebo vy ste a máte nato byť princezná. Máte dobré srdce a vaše vzdelanie sa vyrovná vzdelaniu Dorothei. Proste som vás tak nazvala, lebo si myslím že to je správne,"dokončila prejav knihovníčka. Keď sa Alisson zamyslela zistila, že možno má tá Tartanka pravdu. „Môžem vám pomôcť upratať?" spýtala sa. „Samozrejme, ako si želáš." Alisson sa pustila do práce. Myslela, že jej práca odoženie myšlienky od Savina. Myslela naňho už od rána. Naozaj je taký žiarlivý a nevďačný?Prečo by chcel aby celá zem skamenela? Chce rozpútať vojnu. Čo bude keď sa výcvik skončí? Čo bude, keď vojnu vyhrá on. Čo bude, keď vyhrajú oni? Vráti sa všetko do starých koľají? „Viem kto ti na tie otázky dokáže odpovedať," povedala knihovníčka. „Ako o tom viete?" spýtala sa. „Vravela si si to potichu pre seba," povedala jej knihovníčka. „Rada by som vedela,kto mi dokáže pomôcť." „Na druhom poschodí izba číslo 567. Býva tam veštica. Jej veštby sa zväčša naplnia. Istá Tatranka pred rokmi vyveštila vaše narodenie. Volala sa Magina, keby ťa to zaujímalo.Toto je jej ,adoptívna' pravnučka. Magina ju naučila jej schopnostiam a vešteniu. Alina si predpovedanie osvojila rovnako ako jej prababka Magina. Ona ti odpovie na veľa otázok," povedala knihovníčka. „Ďakujem vám veľmi pekne," povedala a teleportovala sa na druhé poschodie. Zaklopala na izbu s číslom 567. Otvorila jej mladá plavovláska. „Zdravím ťa, ryšavá dievčina," povedala. „Aj ja vás, ctená pani." odzdravila sa Alisson. „Ja len nechápem, prečo vás upútali moje vlasy?" nechápala Alisson. Alina ju pustila dnu a posadila na čiernu stoličku vedľa stola na veštenie. „Každý z vás má iné vlasy. Ale to ty vieš. Symbolizuje to odlišnosť schopností. Ryšavá farba je skôr rebelská. Nechápem prečo si jej nositeľom ty," rozplývala sa Alina. „Možno aby so mnou kontrastovala," povedala rozvážne Alisson. „No, nechajme to tak. Viem prečo si tu,dievča. Žiaľ tvoje otázky sú nepredpovedateľné. Dovoľ aby som ti to vysvetlila.Tvoje narodenie bolo predpovedané, preto ti príroda nechala česť spraviť vlastnú budúcnosť. Je len a len na tebe ako to dopadne. A teraz si daj čaj," dopovedala a podala Alisson šálku čaju. Čaj nebol horúci, pretoho Alisson s ľahkosťou vypila. Šálku položila na stôl. „Ale môžem sa ťa spýtať na pár otázok?" spýtala sa. „Iste," odpovedala Alina. „Budú Abigail a David spolu? A Evie a Josh?" Alisson to naozaj zaujímalo. „Samozrejme,vyžaruje z nich silná aura," povedala Alina. „Žartujem, aj bez aury sú si súdení. To vidí každí," povedala a zo srdca sa zasmiala. „Bude Dorothea vždy taká neznesiteľná?" Toto bola otázka skôr zo žartu. „Obávam sa, že áno,"povedala a obe sa zasmiali. „Mala by si ísť. Nechceš predsa porušiť pravidlá," povedala Alina. Keď sa teleportovala preč, Alina sa pozrela naspodok Alissoninej šálky. Zatvárila sa ľútostne. „Chúďa dievča. Veľa si toho prejde."