Others

17. Danvia

Keď sa Evie ráno zobudila, Josh už v izbe nebol. A tak sa išla osprchovať. Teplá voda z nej zmyla všetok strach čo v nej ešte zostal. Keď vyšla zo sprchy, zabalila sa do uteráka. Nevšimla si Josha v kresle. „Dobré ráno!" pozdravil sa. „Ako sa ti spalo na zemi?" spýtala sa ho Evie. „Veľmi dobre. Až som prekvapený. A aká je moja posteľ?" spýtal sa na oplátku Josh. „Mäkká, ale veľmi veľká," povedala Evie. „Mala by som sa obliecť," skonštatovala Evie. „Keď chceš, pokojne tak zostaň," povedal Josh. Evie po ňom hodila vankúš. Josh sa zasmial. Evie sa vrátila do kúpeľne a obliekla sa. Keď vyšla späť von, sadla si na posteľ. „Josh, môžem ťa o niečo poprosiť?" „Iste," odpovedal. „Zober ma do Danvie. Chcem sa tam pozrieť," povedala Evie. Josh si sadol kunej a chytil jej ruky do dlane. „A čo keď sa premeníš na sochu? Oni mi to nikdy neodpustia. Ja si to nikdy neodpustím," povedal smutne. „Ach, Josh. Nič sa mi nestane, veď budeš so mnou," povedala chlácholivo. Josh prikývol. „Dobre, ale Dorothea nám nedovolí prejsť cez portál," povedal víťazoslávne. „Kto povedal, že pôjdeme cez Dorothein portál?"

„Alisson, rozumieš plánu?" spýtala sa ešte raz Evie. „Evie, ja nie som päťročné decko," odpovedala Alisson. Človeka aj naštve, keď sa ho pýtajú sedemkrát to isté. „Ale nie som si istá či vy rozumiete časovému plánu," povedala Alisson. „Máme hodinu, potom sa stretneme na určenom mieste," povedal Josh. Všetci naraz prikývli a chytili sa za ruky. Josh začal Alisson opisovať miesto: „Predstav si tri domy s rovnakou farbou. Pred každým z nich stojí figovník. Ulička je dláždená kamennými kockami. Vedie na námestie uprostred ktorého stojí pamätník s menami štyroch kráľov. Aria, Medlin, Hubert a Clark. Je to......" Zablýskalo sa a oni sa teleportovali do Danvie. Evie sa ich pustila a poobzerala sa. S otvorenými ústami hľadela na Danviu plnú kamenných sôch. „Ali choď domov!" prikázal jej Josh. Zablyslo sa Alisson už nebolo. „Je to tu prekrásne. Teda nemyslím tie sochy," povedala Evie. „Presne viem čo myslíš," povedal Josh. „Poďme do zámku," zavelila Evie. Obaja sa pomaly pobrali. Na námestí uvideli pamätník v tvare dvoch kráľov a dvoch kráľovien. Na tabuli boli napísané tie mená čo spomínal Josh. Po chvíle cesty uvideli zámok. „Wow!" okomentovala to Evie. „Tu to raz budeš bývať," povedal jej Josh. On sám bol krásou zámku ohromený. Pomocou telekinézy otvorili padací most. Vošli na dvor. Všade boli kamenné sochy no aj tak to bolo prekrásne. Otvorili kamenné dvere, ktoré viedli na chodbu plnú obrazov. Steny boli pokryté červeným gobelínom. Po chvíli našli kráľovnú a kráľa. „Babka, dedo! čo vám to Savin spravil?!" zalamentovala. Po tvári sa jej skotúľala slza. Až vtedy si uvedomila v akej izbe stojí. Stena bola pokrytá zeleným gobelínom s menami. Na samom spodku boli mená Savin, Bleisit, Nathena. Evie sa rozplakala a Josh ju objal. „Neboj raz tam budeš aj ty," povedal. Potom sa len pomaly prechádzali po zámku. „Odkiaľ to tu tak dobre poznáš? Povedal si, že si tu nikdy nebol," povedala zo záujmom Evie. „Mama mi o tom veľmi veľa rozplávala. Tie príbehy viem naspamäť," povedal a zatváril sa nostalgicky.                                                                                                  „Presne viem čo myslíš."