Revenge of the villain [z.m.] 2. séria ✓

21. Kapitola

„Čo keby sme šli hore?“ opýtala som sa s úsmevom, pričom bola moja tvár pri Zaynovej stále tak blízko, že som sa pri každom slove perami otierala o tie jeho.

 

            Zodvihol jedno obočie a šibalsky sa na mňa usmial. „Narážaš hádam na niečo?“

 

            Mykla som ramenami a pomaly ho začala ťahať von z obývačky. Nemala by som najmenšiu šancu, ak by sa nespolupracoval a celkom sa mi nepoddal. „Možno, ale iba v prípade ak aj ty na niečo narážaš,“ zasmiala som sa.

 

            Po mojich slovách zrýchlil krok a ja som mu doslova nestíhala. Jeho kroky nie len že boli rýchle ale aj dlhé. Mojimi krátkymi nohami som sa mu proste nedokázala vyrovnať. „Zvoľni trochu, máme čas,“ potiahla som ho za ruku, keď už ma to skutočne štvalo.

 

            Obrátil sa na mňa, prevrátil očami a prehodil si ma cez plece, akoby sa nechumelilo. Zvýskla som od prekvapenia, no môj krik sa rýchlo pretransformoval do smiechu. Veľmi mi to pripomenulo časy, keď ma takto vliekol do izby, ktorá na začiatku nášho vzťahu – nevzťahu slúžila ako väzenie. Ibaže teraz to malo celkom iný účel.

 

            „Si blázon, vieš o tom,“ rukou som ho ťapla po zadku, keď sa nami zakopol dvere na izbe.

 

            „Je to možné,“ potvrdil, no inak si z toho hlavu veľmi nerobil. Je zvláštne ako rýchlo sa mu dokázala zmeniť nálada, ale bola som šťastná, že sa tak stalo. Milujem keď je takýto hravý, keď je usmievavý a keď je šťastný a to najmä preto, že tieto emócie na sebe často neukazuje.

 

            Bez okolkov alebo nejakého upozornenia ma z výšky hodil na mäkký matrac postele a než som sa vôbec nazdala vtesnal sa telom medzi moje stehná a pery takmer až surovo pritlačil na tie moje.

 

            „Dnešok si ešte odskáčeš,“ zavrčal pomedzi bozky, no hoci nebola jeho tvár ani hlas jemný, vedela som, že to všetko myslí v rámci zábavy. Tak nejako som dúfala, že tým „odskákaním si dneška“ myslí preto to, čo mám na mysli aj ja, hoci nahlas by som to asi nepovedala.

 

            „A čo také som urobila?“ opýtala som sa s úsmevom. Nechtami som mu prešla po podbrušku a jasne som cítila, ako stuhol. Provokovanie ho týmto spôsobom bola moja druhá najobľúbenejšia vec, hneď po tom, že ho môžem potešiť.

 

            „Netvár sa, že nevieš,“ zamumlal mi do krku a dravo zovrel tenkú kožu medzi zubami. Ťažko som vzdychla čo bol dôvod jeho úsmevu. „Stačí ti veľmi málo,“ zasmial sa a ja som naštvane otvorila oči. Mne stačí málo? Ak by som sa do toho obula, tak by stačilo zopár dotykov a bol by pripravený.

 

            Odula som spodnú peru a bola odhodlaná nevzdať sa. Nech si nemyslí, že sa tak rýchlo roztopím z pár bozkov. Tajomne sa usmial a pretiahol si tričko cez hlavu. Odhalil všetky svoje tetovania, ale hlavne to nádherné telo, na ktorého pohľad sa nikdy nenabažím. „To je všetko na čo sa zmôžeš?“ moje myšlienky sa úplne líšili od slov, ktoré som vyriekla. Na tvári som si zachovala chladný výraz, takmer nezaujatý.

 

            Uškrnul sa a rýchlo ma pobozkal na konček nosa. „Ešte sa len rozohrievam.“

 

            To som bola zvedavá, čo všetko si pre mňa pripravil, ale omnoho viac som sa modlila, aby som zvládla udržať sa na uzde. Neposkytnem mu útechu a už vôbec mu nedám za pravdu. Avšak ľahšie sa to povie, ako uskutoční, pretože v momente, ako mi rukami zablúdil pod blúzku a vyzliekol ma z nej, jeho horúce pery sa prisali tesne nad košíček podprsenky. Privrela som oči, no inak aj naďalej pokojne ležala na chrbte. Mala som jediné šťastie, že Zayn nemohol vidieť moje prsty na nohách, ktoré sa krútili od vzrušenia.

 

            „Toto ešte nie je všetko,“ jeho horúci dych sa odrážal od mojej pokožky na hrudníku, keď ku mne prehovoril. Bola som úplne mimo a jeho hlas akoby som počula z veľkej diaľky. Avšak význam slov som si uvedomovala a tiež fakt, že mal Zayn pravdu. Pokiaľ išlo o neho tak mi stačilo veľmi málo, aby som bola vzrušená na maximum.

 

            Jeho pery sa preniesli až na brucho, kde za sebou zanechával mokré stop. Celé moje telo obsypali zimomriavky, keď na mokré cestičky od jeho pier a jazyka fúkol studený vzduch. Nevedela som čo robiť, no stále som sa snažila ovládať sa.

 

            „No tak, aj tak viem čo to s tebou robí,“ zasmial sa a zosunul sa ešte nižšie. Už teraz sa šlo celé moje vnútro zblázniť a to bozkával iba jemnú kožu na podbrušku. Mohla som si myslieť hocičo, no nedokážem nechať svoje telo pokojne ležať, ak sa presunie ešte o čosi nižšie. Nevedela som ako sa to stalo, ale bolo to také rýchle ako keď mi strhával blúzku, no o chvíľu som pod ním ležala iba v spodnej bielizni. Uznanlivo kývol hlavou a prstami zatiahol za lem nohavičiek a hneď ho pustil.

 

            „Toto sa mi veľmi páči,“ zamrkal tmavými mihalnicami a zohol sa, aby mi dal bozk na vnútornú stranu stehna. Medzi prstami som pevne zovrela posteľné obliečky zaklonila hlavou. V chrbte som sa pri tom prehla ako luk a tým poskytla Zaynovi príležitosť, aby mi mohol rozopnúť podprsenku. „Tento komplet je na tebe síce úžasný, ale bez neho to  bude lepšie,“ rýchlo zo mňa strhol podprsenku, až látka a všetky švy na protest vydali zvuk trhania.

 

            „Keď je taký úžasný, tak ho prosím nenič,“ upozornila som ho, keď odhodil podprsenku na zem.

 

            „Kúpim ti nový a krajší,“ usmial sa, no viac sa o to nestaral. Začal sa venovať mojím prsiam a to veľmi, veľmi dôkladne.

 

            Dych sa mi zrýchlil a oťažel ešte viac. „To je od teba veľmi milé, ale aj tak môže zostať v celu a nepoškodený.“

 

            Akoby to urobil naschvál – čo vlastne aj urobil – keď prstami zovrel moje nohavičky a bez akejkoľvek námahy ich roztrhol na dva kusy. Šokovane som pozrela na jeho pobavený výraz tváre, ktorý sa rýchlo zmenil na nevinný – samozrejme hraný. „Ups,“ zasmial sa, no nedal mi nijakú príležitosť začať mu vyčítať moje roztrhané spodné prádlo, ktoré rozhodne nebolo lacné.