Revenge of the villain [z.m.] 2. séria ✓

30. Kapitola

Zayn´s POV

            „Toto sa mi nezdá, Zayn. Je to príliš jednoduché, aby to bola pravda,“ zamrmlal Liam, keď sme prišli k starej schátralej budove na okraji Londýna. Kedysi to myslím bola nemocnica, ale na tú už všetci dávno zabudli. Nepoužíva sa už vyše 30 rokov a ja som podľa prostredia okamžite pochopil, prečo sa chcel Derek stretnúť práve tu. Bolo tu ľudoprázdno, nebolo počuť nič, iba naše ťažké kroky na zmrznutej zemi.

            Liamove slová boli pravdivé. Nikdy  by som nečakal, že Derek mi zavolá, aby som si prišiel pre Dianu. Aby som si pre ňu prišiel! Načo ju vzal, ak som si pre ňu mal teraz prísť. Samozrejme, že som nebol idiot a vedel som, že je to pravda. To som ju, ale mal nechať len tak? napospas tomu šialencovi. Nebola pre ňu síce nijaká výhoda, keď si ju teraz odvedie iný šialenec. Pred očami som mal celý ten čas jej vystrašený pohľad, keď som jej dal facku. Nikdy by som to neľutoval, pretože za jej slová si to zaslúžila, ale teraz, keď neviem či je v poriadku? Vinil som sa za všetko a to som si pritom povedal, že sa k nej nikdy viac nebudem správať zle.

            „Ideme ďalej,“ zavrčal som rozkaz a viac sa s nimi nehodlal baviť. Ak sú vystrašený, ako malé baby pre mňa za mňa nech aj odídu, aj pôjdem aj sám.

            „Liam má pravdu. Tento terén vôbec nepoznáme a Derek očividne áno,“ ozval sa tento krát Nialla pridal do kroku, aby ho zladil so mnou.

            „Je mi to jedno, môže poznať aj celý terén Londýna, pre Dianu pôjdem aj sám, ak máte strach,“ zastavil som sa a pozrel sa každému z nich do očí.

            „Ja idem určite s tebou,“ prišiel Harry ku mne a po ceste vytiahol spoza opasku čiernu zbraň. Jeho hlas sa vôbec nezachvel, ani na chvíľu nezaváhal.

            „Vieš, že pôjdeme s tebou a nehovoríme to zo strachu, ale iba preto, aby sa nestalo niečo nečakané,“ obhajoval ich zdržanlivosť Louis.

            „Rozhodnite sa, ako chcete,“ viac som nemohol otáľať, preto sme sa s Harrym pustili k opustenej budove, ktorá už na pohľad naháňala strach, mňa ale nezastrašila. Bál som sa iba jediného a to toho, že stratím Dianu, ale na druhej strane mi táto myšlienka dodávala silu, aby som urobil všetko preto, len nech sa to nestane.

            Za sebou som začul kroky a okamžite som vedel, že lojalita mojich chlapcov je vždy 100%.

            Vnútro budovy bolo ešte v horšom stave ako vonkajšok. Veľa okien bolo porozbíjaných, steny posprejované a všade naokolo zhnité lístie, špina a prach. Zatuchnutý vzduch ma ovanul takmer okamžite a v mojom tele sa rozlial ešte horší pocit, aký bol doteraz. Tu ju držali? V takomto prostredí? V takejto zime?

            „Ani neviem kam ísť,“ zamrmlal Liam a rozhliadal sa naokolo so zbraňou stále pripravenou.

            „Tak sa rozdelíme. Nie je to až tak veľké,“ spražil som ho nepríjemným pohľadom, pretože jeho pesimizmus mi liezol na nervy. „Liam, ty poriadne prehľadaj spodok, my ostatný pôjdeme po schodoch a rozdelíme sa na jednotlivé poschodia.