Revenge of the villain [z.m.] 2. séria ✓

Epilóg

Nikdy v živote som nemal väčší pocit bezmocnosti, ako práve teraz, keď som nedokázal ovládať svoje telo. Mohol som iba ležať v tme a temnote mojich pevne zomknutých viečok a ďalej prijímať tú ničotu, ktorá ma obklopovala.

            Netušil som, ako dlho som takto ležal, bez pohnutia, bez mrknutia, kedy aj dýchanie bolo pre mňa záťažou. Možno o boli hodiny, možno dni, možno roky a možno iba sekundy, ktoré sa iba mne v tomto stave zdali byť nekonečné.

            Chcel som niečo urobiť, čo i len neznáma sila, ktorá by mi dovolila pohnúť malíčkom, by ma tejto chvíli potešila viac, ako inokedy. Neznášal som, keď nad niečím nemám kontrolu a to sa nezmenilo. Teraz som však nemal kontrolu nad vlastným telom a to ma robilo slabým, či už psychicky alebo fyzicky. Chcel som odísť, rozbehnúť sa preč a nájsť najbližšiu cestu ku Diane.

            Moje telo mohlo byť nehybné, takmer polomŕtve, no môj mozog si uvedomoval všetko naokolo. Chalanov, ktorý ma denne chodili navštevovať. Ich rozhovory, ktoré sa často odoberali aj Dianiným smerom. Oni si však neuvedomili, že ich počujem a aj to, ako vraveli o jej zrade, o tom, ako ma opustila.

            Jediné na čo som, ale dokázal posledné okamihy myslieť bolo to, aby som sa z tohto stavu čo najskôr dostal. Odišiel z nemocnice, poriadne sa zotavil a vrátil sa späť ešte silnejší, ako som bol. Bez toho, aby ma oslabovala láska, pretože to očividne nebolo tak, že ma Diana robila silnejším, ale slabším. Nedokázal som pri nej uvažovať a preto som dnes tu. Pretože som nerozmýšľal.

Ale prisahám, že až sa odtiaľto dostanem preč, tak ju nájdem a vtedy si bude želať, aby som naozaj zomrel alebo aby bola mŕtva ona. Zradila ma raz, keď odišla a vydávala sa za mŕtvu, tento krát jej to, ale neprejde. Všetko si vezmem, aj s úrokmi!