„Toto, toto je nádherné,“ prstom som ukázala na auto v časopise, ktorý pred nami Zayn držal. Tento deň bol skutočne úžasný, pretože sme nerobili nič iné, iba sa váľali v posteli, čo samozrejme zahŕňalo aj všetky iné aktivity, ktoré nám len zišli na um. Bolo fajn, že sme iba tak relaxovali v prítomnosti toho druhého, ako normálny pár. Aspoň občas som mala taký pocit, že ním sme. Zahnala som do úzadia všetky problémy a proste si užívala Zayna.
„Prečo práve to?“ opýtal sa pobavene. „Ani nemá veľa koní.“
Mykla som ramenami. „Má peknú farbu,“ odvetila som jednoducho a skutočne lesklá červená farba kabrioletu na obrázku bola úžasná.
„Iste, akoby ženy niekedy zaujímalo aj čo to auto skutočne dokáže,“ prevrátil očami a ja som ho hravo buchla vankúšom po hlave.
„My tak pozeráme na autá, vy zase na ženy,“ povedala som sucho a vytrhla mu časopis o autách z ruky.
„To nie je tak celkom pravda, pri ženách je tiež veľmi dôležité čo dokáže,“ zasmial sa a ja som na neho naoko znechutene pozrela. Toto sa nedialo veľmi často. Mám na mysli iba to, že by sme so Zaynom rozprávali o hlúpostiach. Skrátka o nepodstatných veciach, avšak takúto konverzáciu som si užila omnoho viac, ako ti seriózne.
„A ja som ťa zaujala čím? Predsa si nemohol vedieť, že som taká neskutočná dračica v posteli,“ mrkla som na neho a nechala sa ním objať. Hlavu si položil na môj hrudník, ktorý sa mi pomaly dvíhal a klesal. Moje srdce však také pokojné nebolo, tak ako zakaždým, keď sa ma Zayn dotkol alebo bol nablízku. Bilo ako splašené.
„No možno to bolo tvojou roztomilosťou,“ povedal po chvíli uvažovania, keď zadumane krčil obočie a pritom sa mu v strede čela vytvorila hlboká vráska.
Zasmiala som sa a zvrchu na neho pozrela. „Skutočne si použil slovo roztomilosť?“ pokrútila som hlavou. Neviem či si to iba nepamätám, ale podobné slová som v Zaynovom slovníku nepostrehla. Boli pre neho príliš...jemné.
„Nerobím to často a ani to nehodlám meniť. A ak to niekomu prezradíš, tak tým zruinuješ moju reputáciu, čiže pre svoje vlastné dobro to nerob,“ jeho hlas mal zrejme znieť hrozivo a výhražne, ibaže podtón pobavenia tomu vonkoncom nepomáhal.
Zasmiala som sa, keď ma začal bozkávať na bruchu a jeho strnisko ma príjemne šteklilo. „Ohoľ sa, prosím,“ zamrmlala som zamračene, keď som si všimla nepekne vyzerajúce červené fliačiky na jemnej pokožke okolo pupka.
„Ale veď si povedala, že tak sa ti viac páčim,“ pripomenul mi moje slová spred pár dní, keď som ho našla ráno s penou okolo úst a pozdĺž celej sánky. Páči sa mi bez strniska, aj s ním, takže to je jedno, hoci s tmavými chĺpkami na brade pôsobí veľmi sexy.
„A keď mám na koži od teba takéto značky, tak sa ti páčim viac?“ ukázala som na svoje brucho, no on zrejme odpovedať nechcel, pretože ma začal zamestnávať svojimi bozkami, ktorými obdarovával celé moje telo.
![](https://img.wattpad.com/cover/17341779-288-k920970.jpg)
YOU ARE READING
Revenge of the villain [z.m.] 2. séria ✓
FanfictionPokračovanie k He is a villain of the devil's law. Jeho najväčšie obavy sa naplnili. Cíti sa osamelo. Zranený. A hlavne plný hnevu a nenávisti. Prišiel o všetko. Nezostalo mu nič. Nič okrem jediného. Pomsty.