Revenge of the villain [z.m.] 2. séria ✓

20. Kapitola

„Ja čakám,“ ozval sa Zayn znovu po chvíli, čo Emma stále mlčala a vyzeralo to, že rečové nadanie, ktoré sa jej pred chvíľou prejavovalo až príliš, si odrazu vzalo dovolenku. Nechcela by som byť ani náhodou v jej koži, pretože sa musela cítiť otrasne, byť tu sama napospas všetkým, sama napospas Zaynovi.

 

            „Možno by si mala odísť,“ povedala som potichu. Hoci som presvedčená, že Zayn so mnou nebude súhlasiť ani trochu. Môže byť podlá, zlá a neprajná intrigánka, no stále je to iba dievča, ktoré sa zamilovalo do neprávneho muža. Jej city predsa nie sú jej vina – hoci to na mojej averzií voči nej nič nemení, no srdcu predsa nedokáže rozkázať ani ona.

 

            Pozrela na mňa veľmi rýchlo, no akúsi úľavu som dokázala postrehnúť v tom rýchlom pohľade, ktorým po mne strelila. Načo z toho robiť príliš veľkú drámu, akoby naše životy neboli komplikované už dostatočne. „Ale ja som ešte nedostal vysvetlenie. Chcem vedieť, prečo si prišla otravovať život do môjho domu,“ Zayn bol neoblomný a rozhodne nemienil opustiť svoju bojovú pozíciu, do ktorej sa dostal.

 

            Jeho naštvaný pohľad teraz na chvíľu zamieril aj mojím smerom, no ja som mu ho nebojácne oplácala. Nemôžem za túto situáciu, takže nech si buď svoje bývalé milenky drží na uzde alebo nech ma nevystavuje takýmto trápnym momentom, keď sám veľmi dobre vie, že to neznášam.

 

            „Prišla na teba kydať špinu, čo iné,“ prehovorila Eleanor veľmi tichým, avšak dostatočne nenávistným hlasom. „Hádam si nečakal, že prišla na babský rozhovor pri kávičke.“

 

            Silne som privrela oči a pokrútila hlavou. Iste, Eleanor, bravo ešte prilej trochu oleja do ohňa a nakoniec to schytáme všetci do jedného, pomyslela som si ironicky a pohľadom som vyhľadala ten jej, aby som jej naznačila, nech už drží jazyk za zubami. Ibaže ona pozerala na Zayna  a zrejme sa vyžívala v tom, čo príde o chvíľu.

 

            Zhrozene som hľadela na úškrn, ktorý sa vyformoval na Zaynových perách a okamžite vedela, že toto je ešte horšie ako by som čakala. Vždy keď sa zatvári takto, je to iba predzvesť neskutočnej explózie Zaynovho hnevu. Bože, že som ju ja idiot nevyhodila sama, určite by to bolo príjemnejšie, ako keď sa do toho obuje on.

 

            „Tak som nejako čakal tvoju návštevu,“ kývol hlavou a ešte stále sa tvári veľmi pokojne. Povedala by som, že až príliš. „Ale musím ti povedať, že si si dala skutočne načas. Hádam, že si si pripravila celý,“ odmlčal sa a chvíľu hľadal vhodné slová. „celý preslov, čo tu na mňa povyťahuješ, pravda?“ chytil sa za koreň nosa a sám pre seba sa zasmial. Zrejme vnímal túto situáciu a celú atmosféru rovnako absurdne ako ja a zrejme všetci v tejto miestnosti. Bože, bolo to celé tak zbytočné a prišlo mi až ľúto, že som proste nemohla Zayna počkať kým príde v pokoji a potom mu povedať o zdare, ktorý sa mi podaril v pracovnej oblasti môjho života.

 

            „Prepáč ja som....nemala som sem chodiť,“ začala sa rýchlo ospravedlňovať, keď jej dal Zayn príležitosť prehovoriť. Bolo mi toho dievčaťa úprimne ľúto, aj keď som si uvedomovala, že ak by som bola na jej mieste ja, isto by to necítila rovnako. Nebolo pochýb o tom, že by mi ešte sama sypala popol na hlavu, aby ma ponížila.