Revenge of the villain [z.m.] 2. séria ✓

31. Kapitola

Muž s čiernymi vlasmi padol bezvládne k zemi a z jednej strany jeho hlavy začala takmer okamžite vytekať krv. Dievča sediace na posteli však nevnímalo nič iné, ako kučeravého mladíka, ktorý sa vrhol zozadu na muža so zbraňou. Ten nemal nijakú šancu a po pár dobre mierených ranách sa zložil na zem tesne vedľa Zaynovho tela.

 

            Harry sa zadýchane poobzeral naokolo a zhrozene hľadel na ležiace telá jeho kamarátov. Prešiel k Zaynovi a obrátil ho na chrbát. Jeho oči boli zatvorené, pery aj tvár bledá. Vyzeral byť mŕtvy, avšak keď mu skúsil pulz zistil, že ešte nejaký má, slabý, ale nevzdával to. „Zayn, no tak, musíme nájsť Dianu, tak to nevzdávaj,“ prehováral k nemu a pri tom skenoval pohľadom Niallovo telo, ktoré vyzeralo byť iba omráčené. Zrejme schytal poriadne silnú ranu do hlavy.

 

            Vedľa seba postrehol pohyb, ale iba matne si uvedomoval, že sa k nemu prihnali Louis a Liam v šoku hľadiaci na spúšť, ktorá sa tu odohrala bez ich vedomia. „Čo sa stalo?“ takmer skríkol Liam a prešiel ku Niallovi.

 

            „Zayn žije, žije, ale musíme ho dostať do nemocnice,“ vypadlo z Harryho náhle. Uvedomoval si, že ak by prišiel o sekundu neskôr, tak by to Zayn schytal priamo do hlavy, čo by nemal šancu prežiť. Avšak tým, že strhol Dereka v pravý čas, možno má šancu sa z toho dostať. Preboha, veď toho prežil už toľko. Toľko zranení, postrelení, bodných a rezných rán. Toto ho nemôže položiť.

 

            „Počkať, kde je Diana?“ opýtal sa Louis nechápavo a hľadel na dievča, ktoré sa na ňu podobalo, ale ani náhodou si ju nemohol pomýliť s niekým, s kým sa denne stretával v dome.

 

            „Tá tu nie je. Bola to pasca,“ zavrčal Harry skrz zaťaté zuby a priložil Zaynovi na hlavu svoju mikinu, ktorú zo seba takmer strhol. Nevedel čo v takejto chvíli robiť, ale vždy bolo predsa prvoradé, aby zastavil krvácanie.

 

            Louis sa rýchlo postavil a bolestivo schmatol Emmu za vlasy. Jej hlava bola teraz naklonená do neprirodzenej polohy. „Bola si v tom s nimi? Si do toho zapletená?“ kríkol na ňu všetky svoje otázky a trpezlivo vyčkával, až ju prejde hysterický záchvat plaču.

 

            „Nie,“ pokrútila hlavou. „Prisahám, pomýlili si ma s Dianou a ja som ich nechala v tom, že som to ja. Aby mohla Diana ujsť,“ povedala medzi vzlyky, pričom sa jej hlas niekoľko krát zlomil.

 

            „Prečo by si to robila?“ jedovito sa uškrnul Liam a pomaly sa snažil prebrať Nialla z bezvedomia. Poklepkával mu po tvári a jemne s ním triasol. Nikto celkom nechápal čo sa tu stalo, než prišiel Harry. Prečo bol Niall ranený, ako sa to stalo, skrátka nič.

 

            „Diana bola u mňa posledné dni, keď nebola doma. Potrebovala pomoc, pretože chcela ujsť od Zayna po tom, ako sa k nej zachoval. Pomohla som jej, ibaže raz ma prekvapili muži, ktorý patrili k nemu,“ znechutene kývla hlavou ku Derkeovi, ktorý sa váľal v prachu po Harryho útoku. Louis ju pomaly, ale isto pustil a ona sa postavila tak, aby všetkým v miestnosti bola schopná vidieť do tvárí. Nebola si istá čo s ňou mienia urobiť, ale jedno jej bolo jasné. Po tejto skúsenosti už nechce mať s ľuďmi, ako sú oni nikdy nič spoločné. Chápala Dianu, prečo chcela odísť, pretože tento život proste nezvládne každý. Z jednej strany Dianu obdivovala, pretože to dokázala znášať tak dlho. „Diana prišla medzi tým, ako som pochopila, že si o mne myslia, že som ona. Videla som ju a chcela jej nejako pomôcť za to, ako som sa chovala, tak som to nechala tak. Utiekla a keď vliekli preč mňa, tak zazvonil v jej taške telefón, ktorý si zabudla u mňa v bite. Samozrejme, keď videli Zaynove číslo, tak už ani nemohli pochybovať o tom, že Diana som ja. Preto Zaynovi povedali, že majú Dianu, hoci mali mňa. Až keď ma videl Derek, tak si uvedomili, akú chybu urobili.“