Revenge of the villain [z.m.] 2. séria ✓

29. Kapitola

Bola som hrozne unavená, nohy ma boleli z celodenného behania, vybavovania a presúvania sa z jedného miesta na druhé. Našťastie už stačilo iba zopár dní a môj útek sa mohol stať skutočnosťou.

            Ako som predpokladala, tak Zayn sa ma snažil kontaktovať. Za 4 dni, čo som preč mám od neho určite aspoň 200 neprijatých hovorov, 40 správ a ak by ma teraz našiel, isto by to pri jednej facke nezostalo. Samozrejme sa mi nepokúšal volať iba Zayn, ale aj Eleanor, Danielle, či dokonca Harry. Zrejme si myslel, že som taká blbá, aby som nezdvihla jeho, ale ich áno. To sa ale prerátal.

           

            Teraz som už nebola zranená, iste bolelo ma jeho správanie, ale oveľa viacej som bola naštvaná a dokonca naštvaná aj sama na seba. Opäť raz som sa preklínala za moju dôveru, ktorú som do Zayna vložila, keď som vyšla schody na poschodie, kde sa nachádzal Emmin byt – moje útočisko.

            Dvere boli potvorené, preto som na chvíľu zastala a nechápavo na ne hľadela. Pomaly a potichu som ich prstami odstrčila a započúvala sa do mužských hlasov, ktoré šli z obývačky. Kabelku som položila na drevený stolček hneď vedľa vchodových dverí a niečo mi navrávalo, aby som sa snažila urobiť čo najmenší hluk. Preto som poslúchla svoje podvedomie, ktoré ma iba málokedy sklamalo.

            „Takže ty nevieš, hej?“ teraz som začula presné slová, ktoré hlas vyriekol.

            „Nie neviem o čom to hovoríte,“ zavrčala Emma. Nakukla som cez dvere a videla Emmu stáť pred gaučom a vedľa nej vysokého, vyholeného chlapa, ktorý bol asi dva krát väčší ako ona. Ďalší dvaja muži sedeli na sedačke a tvárili sa, že sú tam doma. Nohy mali povykladané na všetkom možno nábytku v okruhu zopár metrov.

            Čo to má znamenať? pomyslela som si zhrozene.

            „Ach jaj, Diana, Diana, ani si nevieš predstaviť čo všetko sme si kvôli tebe museli vytrpieť. Po tvojom zdrhnutí nám boss spravil zo životov riadne peklo,“ na chvíľu som sa preľakla, keď povedal moje meno. myslela som si, že ma videli, že som odhalená, ale skutočnosť bola taká, že on rozprával na Emmu. Prečo jej hovorí mojím menom?

            Keď so si uvedomila jeho slová o mojom úteku, tak mi napadlo, že hovorí o Zaynovi a toto sú nejaký chlapi, ktorý pre neho pracujú. Avšak nikdy som ich nevidela a okrem toho, ak by pracovali pre Zayn, tak by si ma nikdy nepomýlili. Hoci sa s Emmou výrazne podobáme, nikdy by si nás takto veľmi nepomýlili.

            Vyvalila oči a chcela niečo povedať. Ibaže vtedy sa jej pohľad stočil na mňa. Nie úplne, skôr na mňa hľadela iba kútikom oka a ja som nevedela čo od nej čakať a hlavne ja sama som nevedela čo robiť. chcela som jej pomôcť, ale preboha, ako by som sa asi dokázala ja merať s takými obrovskými mužmi. Nestihla by som ani zakričať Zaynove meno a už by som bola na lopatkách, zrejme znovu väznená v Derekovom suteréne. Predpokladala som, že to od neho sú títo muži, inak som si to vysvetliť nevedela.

            „Počúvaš ma?“ odpútal jej pozornosť mužov naštvaný výkrik. Si úplne blbá alebo sa iba tváriš? Malik z teba vyjebal už všetky zvyšky mozgu?“ ukazovákom jej ďobol do spánku, čo ju prinútilo bolestivo privrieť oči. Chcela som niečo urobiť, avšak v tej chvíli podo mnou zavŕzgali parkety. To hádam nie je pravda, vždy keď sa niekto snaží byť čo najtichšie, tak vydáva najviac zvuku.