Revenge of the villain [z.m.] 2. séria ✓

22. Kapitola

            Naštvane som kráčala dolu do kuchyne a v hlave si opakovala všetky dôvody, prečo som Zayna už dávno nenakopala do zadku. Iste, asi preto, že by mi to vrátil dvojnásobne. Hádame sa kvôli každej hlúposti a mňa už to začína čím ďalej tým viac vytáčať. Vyzerá to skôr tak, že Zayn si užíva to, keď sa uzmierujeme, ale mňa tie hádky vážne nebavia a som z nich unavená.

 

            Dnes to bolo kvôli dĺžke mojej sukne, ktorú som ráno zvolila do práce. Ja ale predsa nemôžem za to, že odišiel z domu ešte skôr ako mi stihol schváliť oblečenie – čo som si nikdy nemyslela bude musieť robiť. Preboha, veď to je smiešne a tie jeho argumenty...nevedela som či sa smiať alebo plakať od zúfalstva.

 

            Do kuchyne som vbehla ako veľká voda a takmer zvalcovala Harryho, ktorý sa vyhoril spoza chladničky a v rukách si niesol zrejme všetko jedlo, ktoré tam našiel. „Fíha, nejaká naštvaná,“ zasmial sa a postavil sa ku ostrovčeku v strede kuchyne, na ktorý položil celý svoj úlovok z chladničky.

 

            Škaredo som na neho pozrela a napustila si vodu. Potrebovala som sa schladiť, osviežiť a hlavne upokojiť. „Ako to dokážeš so Zaynom toľko vydržať? Pracujete spolu, bývate spolu a hlavne tak dlho,“ kývla som ku nemu rukou a nechápavo pokrútila hlavou.

 

            V ústach mal napchaný krajec toastového chleba a líce nabombované ako škrečok. „No, ono musíš Zayn najskôr pochopiť a potom s ním budeš vychádzať aj ty,“ poradil mi s plnou pusou.

 

            „Fuj, to je hnus,“ kyslo som na neho pozrela, keď som si všimla ako pekne poopľúval celé svoje okolie.

 

            „Fajnovka,“ mávol nado mnou rukou, no inak nevyzeral, že by ho moje slová zasiahli. „A čo sa stalo tento krát?“ opýtal sa.

 

            Vzdychla som a znovu sa napila. „Dĺžka mojej sukne nebola pre pána dostatočná. Zrejme už ale zabudol, kto všetko to oblečenie kupoval,“ zvýšila som hlas a vôbec si neuvedomila, že Harry nie je ten, na ktorom by som si mala vybíjať svoju zlosť. Ibaže na Harrym to ide bez strachu, že by sa jeho hnev mohol vystupňovať. Hoci sa mi snažil radiť a vyzeral, že sa o môj problém skutočne zaujíma, oveľa viac ho napriek všetkému zaujímalo jeho jedlo, na ktoré pozeral, ako na božský úkaz.

 

            „Ani mne by sa nepáčilo, ak by sa moje priateľka odhaľovala. Muži síce majú radi, ak je dievča oblečené sexy a vyzývalo, ale iba v prípade, ak je to niekto cudzí a nie frajerka. Vieš, on je chlap a dokáže si teda presne predstaviť, ako ťa asi iný muži vnímajú. Preto sa mu to nepáči.“

 

            „Ak by som mala ešte trochu dlhšiu sukňu, tak by som pravdepodobne vyzerala ako frigidná ženská, ktorá ušla z kláštora,“ prevrátila som očami. „Nie skutočne neviem, ako tomu chlapovi vyhovieť. Netuším to. K Zaynovi by malo byť na začiatku veľké upozornenie a tiež príručka zadarmo. Alebo návod na používanie. Lebo v ňom...v ňom sa nevyzná nikto a vieš čo ti poviem, ani on sám sa v sebe nevyzná,“ prstom som ďobla do mramorovej dosky na linke a blesky mi div nelietali všetkými smermi.

 

            Harry chudák iba sedel a sledoval ma zatiaľ čo prežúval obrovský kus svojho podomácky vyrobeného sendviča. „Ani ty nie si práve jednoduchá povaha. Vy ste sa hľadali, až ste sa napokon našli a chudáci my ostatný, ktorý s vami musíme žiť pod jednou strechou. Cez deň krik a hádky a v noci nepočujem nič iné iba „Oh, Zayn, áno...hmm, áno tam Zayn,“. Tak to ti poviem je vážne výhra,“ len takt tak sa stihol uhnúť pred pomarančom, ktorý som rýchlo schmatla a hodila ho po ňom vo chvíli, ako začal napodobňovať môj hlas.