Revenge of the villain [z.m.] 2. séria ✓

26. Kapitola

„Diana, prestávka,“ začula som spoza seba volanie známeho hlasu. Obrátila som sa na točitej stoličke od svojho stola a zazrela za sebou Kim – svoju novú kolegyňu z práce, ktorá sa tiež stala mojou najbližšou osobou v tejto firme.

 

            „Už idem,“ zavrela som dokument, ktorý som mala rozpracovaný a spod stola si vzala kabelku. Hoci ideme iba cez cestu do neďalekej reštaurácie, aj tak som si vzala kabát, pretože tenká šedá blúzka mi veľa tepla neposkytla. Vlastne vôbec žiadne.

 

            „Som hladná, že asi odpadnem,“ zakňučala a chytila sa za ploché brucho. Človek by si povedal, že je to dievča, ktoré za deň zje možno malý kúsok syra a inak sa nechá vyhladovať. Popravde, jej dokonalá postava tomu nasvedčuje, ale ja som človek, ktorý s ňou denne chodí na obedy. Nemá problém si objednať obrovskú porciu poriadne kalorického jedla a zjesť ho.

 

            Netuším kam to do nej ide, ale v dobrom jej to závidím. „Aj ja. Dnes som nestihla ani raňajky,“ pokrútila som hlavou a vystúpila z výťahu. Šli sme cez recepciu a pri tom pozdravili zopár ľudí, ktorých sme poznali.

 

            „Mala si snáď rušnú noc a potrebovala si to ráno dospať?“ zasmiala sa, keď sme prechádzali okolo muža, ktorý vyzeral, že sa na niečo pýta ochrankára. Nijako som tomu, ale nevenovala pozornosť.

 

            Chcela som jej na jej slová niečo povedať. Nejakú sarkastickú poznámku a pekne pikantnú, no zastavilo ma volanie môjho mena. Obrátila som sa a videla, že je to ochrankách a vedľa neho stojací muž, ktorý na mňa pozeral. Typovala by som mu tak okolo 35 rokov. Mal hnedé krátke vlasy a hnedé oči. Povedala by som, že vyzeral celkom obyčajne, takmer až tuctovo. Nebol to typ človeka, ktorého by ste si zapamätali kvôli nejakej črte tváre alebo kvôli charizme.

 

            Zastavila som a čakala, kým ku mne ten chlap príde po tom, ako ho ochrankár vyzval. „Dobrý deň slečna,“ pozdravil ma a podal mi ruku. Ja som mu stisk nepatrne vrátila a stále na neho nechápavo pozerala. „Som detektív David Mathers. Mohli by sme sa niekde nerušene pozhovárať?“ na chvíľu sa mi zastavilo srdce, keď som si uvedomila, že sa predstavil ako detektív. Čo so mnou chce detektív? Môže to mať niečo spoločné so Zaynom?

 

            Obrátila som sa ku Kim, ktorá medzi nami dvoma vystrašene a hlavne nechápavo tikala pohľadom. Nevedela čo sa deje asi rovnako ako ja. Kývla som jej, aby šla napred, respektíve dnes na obed bezo mňa. určite to nebude krátky rozhovor a budem rada, ak sa vôbec stihnem vrátiť včas.

 

            „Mohli by sme ísť do kaviarne. Je hneď vedľa,“ navrhla som a po jeho rýchlom súhlase sme prešli skutočne iba veľmi malý kúsok ku spomínanej kaviarni. Za ten čas sme spolu neprehovorili ani slovo. Zrejme čakal na vhodný čas, kedy začať a to bola presne vtedy, keď sme sa posadili celkom dozadu ku stolíku pre dvoch a objednali sme si. Kávu síce nepijem, ale bola som tak hladná, že som potrebovala svoj žalúdok zasýtiť aspoň niečím.

 

            „Slečna...“ chcela začať, no ja som ho prerušila.

 

            „Volajte ma Diana,“ myslím, že pre všetkých to bude jednoduchšie a aj on sa zdal byť s mojím nápadom celkom stotožnený.