Revenge of the villain [z.m.] 2. séria ✓

5. Kapitola

Zayn´s POV

            Zlosť, ktorú som cítil, keď mi Niall oznámil že už prišla „moja priateľka“ bola nič oproti tomu, aký som bol rozzúrený, keď som ju videl v mojej izbe, v ktorej sa očividne už teraz cítila ako doma. Najskôr som si to ani nevšimol, ale až potom mi došlo, že sa nakláňa nad Dianinou fotku, na ktorú sa zamračene pozerá.

            Tak toto teda nie, pomyslel som si a s prudkým tresnutím zavrel dvere. Trochu nadskočila, čo mi bolo maximálne jedno. Po mojej otázke čo tu robí sa na jej tvári usadil výraz bohyne pomsty, ktorý na mňa vôbec nezaberal. Ona si očividne myslela opak. Postavila sa a skrížila si ruky na hrudi.

            „Prišla som ťa pozrieť,“ mykla ramenami a tvárila sa nanajvýš vyrovnane, akoby to bola celkom normálna vec, že sme u mňa trávili všetok voľný čas, napríklad pozeraním Titanicu a pojedaním popcornu.

            „Nikto ťa nepozval,“ prišiel som o krok bližšie a konečne videl to zneistenie v jej očiach. Nevedela čo čakať, ako zareagujem.

            „Už vidím prečo,“ kývla smerom ku fotke Diany. „Príde ti normálne, že má môj priateľ v izbe fotku inej ženy?“ skríkla na mňa.

            „Zavri hubu a neskúšaj na mňa zvyšovať hlas,“ upozornil som ju ešte stále celkom pokojným hlasom, hoci krv sa vo mne už poriadne varila. „Okrem toho som nikdy nepovedal, že si moja priateľka,“ uškrnul som sa pobavene.

            Čeľusť jej padla takmer až k zemi. „Iste,“ vyštekla. „Pretože tvoja priateľka je očividne tamtá,“ pohŕdavo hodila rukou ku nočnému stolíku. Rád by som jej vykričal, že Diane nikdy nesiahala a ani nikdy nebude siahať čo i len po členky. 

            „Vôbec ničomu nerozumieš, takže ťa žiadam, aby si sa ku nej nevyjadrovala,“ dvoma dlhými krokmi som prišiel k nej a chytil ju za lakeť, aby som ju dokázal dostať z tejto izby a z tohto domu.

            „Nechaj ma,“ silou sa mi vyšklbla a bielu tašku si pritisla bližšie k telu, akoby ju to malo predo mnou ochrániť. „Povedz mi, nie je ti nechutne, že podvádzaš aj mňa aj ju?“ isto ju bolo počuť až na prízemie a naša hádka sa nezaobišla bez svedkov. V tomto dome ale nebol človek, pred ktorým by som mal akékoľvek tajomstvá. Všetci boli ako moja rodina, s jedným rozdielom, že nás nespájala rovnaká DNA, ak nerátam moju sestru.

            „Nie je ti hlúpo, že zatiaľ čo ju nemáš doma, ale v Manchestri, tak chrápeš so mnou?“ prudko ma drgla oboma rukami do hrude, čo by som jej za iných okolností isto nedaroval iba tak, no ona ma svojimi slovami dokonalo vyviedla z mieri.

            „Čo si to povedala?“ skamenel som na mieste. „Prečo by mala byť v Manchestri,“ podivil som sa.

            Unavene si vzdychla a zvesila plecia. Pozrela dohora, akoby sa modlila k večnej trpezlivosti. „Prestaň s tým už Zayn. Prestaň mi klamať, prestaň klamať všetkým. Veď som ju videla. Rozprávala sa s ňou, keď som bola v Manchestri. Síce som vtedy ešte nevedela kto je to a že s tebou niečo môže mať, ale áno. Rozprávala som sa s ňou,“ vmietla mi do tváre. „Volá sa Diana mám pravdu?“