Sinister.
Meno, ktoré v pohanskom svete vzbudzuje hrôzu aj úctu. A štyria súrodenci, deti zradcu, ktorí toto meno nosia. Ušli z hornatého Talianska do chladného Nemecka, len aby zanechali starý život plný nebezpečenstva a bolesti a začali od...
Oops! This image does not follow our content guidelines. To continue publishing, please remove it or upload a different image.
media: Jullian Antools
„Nie, otec."
Alfy. Tie odporné, arogantné stvorenia bez štipky sebaovládania. Nikdy som k nim nechoval vrelé city, už z čistej antipatie k môjmu otcovi, no dokázal som ich zniesť. Vedel som, že raz budem aj ja potrebovať a túžiť po svojej alfe, koniec-koncov, túžil som po nej raz za každý mesiac, no teraz som ich nenávidel.
Jeho slizké, odporné ruky sa mi plazili po tele, zatiaľ čo mi jeho smradľavý a hnusný dych ovieval tvár, keď mi do ucha šepkal pre neho určite vzrušujúce slová. Triasol som sa od zhnusenia a snažil sa mu vytrhnúť, ale ako omega som proti jeho sile nemal žiadnu šancu. Chcelo sa mi vracať od hnusu.
„Ty si taký rozkošný, moja sladká malá omega..." šepotal, zatiaľ čo sa moja košeľa ocitla medzi jeho prstami. „Mám na teba takú neuveriteľnú chuť..."
„N-nie, nie!" vyhŕkol som, keď ma prirazil o stenu a začal zo mňa strhávať sako. Zvíjal som sa ako dážďovka, kopal som nohami a vzlykal, ale nič z toho tej nadržanej alfe nebránilo v pokračovaní. Jeho vôňa bola neuveriteľne silná, omamovala moje čuchové bunky otupené vodkou, no stále som vedel, že nechať sa ošukať cudzou alfou v rute o stenu môjho domu rozhodne nie je to, ako chcem prísť o svoje panenstvo.
„Nechaj ma!" vyhŕkol som zdesene, keď zo mňa strhol košeľu a vrhol sa na môj opasok. „Prestaň, prestaň!" rukami som sa ho snažil odtlačiť, ale jediné, čo som udieraním do jeho hrude dosiahol, bolo, že mi ich schmatol a zaťal do nich nechty tak, až sa pustila krv. Z hrdla sa mi vydral vydesený výkrik, keď som pocítil štipľavú bolesť.
„Taký drzý," zachechtal sa muž priopito. „Ale to ti nepomôže, pusa. Nemáš značku, takže ťa ošukám tak, že si týždeň nesadneš..."
"Otec! Otec!" reval som ako zmyslov zbavený, pretože som začínal cítiť, ako na mňa účinkuje jeho rut. Posledné, čo som chcel bolo, aby som mu podľahol a nechal sa len tak pretiahnuť. Nedokázal som si predstaviť väčšie poníženie.
„Tvoj snobský oco ti nepomôže, sopliak," zavrčala alfa a jedným trhnutím mi zničila opasok. To už moje zúfalstvo nabralo najvyšší stupeň. Cítil som, ako moja vôľa rýchlo slabne. Ešte chvíľu a s radosťou sa ním nechám ošukať. Prekliate slabosti omegy... Zúfalo som sa mykal a vrieskal ako šialený, kopal som nohami, cítiac ako mi strach prenikol všade do hlavy.
„Prosím," vzlykal som, kým mi sťahoval nohavice. „Prosím, prosím nie!"
Chrapľavo sa zasmial a jeho dych páchnuci po alkohole mi ovial tvár, keď som odrazu začul tupý úder a jeho telo sa zosunulo na zem, odhaliac môjho záchrancu. Neďaleko odomňa stál otec a traja bodyguardi, celí v čiernom. Úľava, ktorá ma zaplavila bola taká obrovská, že sa mi podlomili nohy a zviezol som sa po stene na zem, naplno sa rozvzlykajúc. Hruď sa mi triasla a slzy mi stekali po lícach ako dieťaťu. Nepamätal som si nič, iba niečie ruky, ako ma berú do náručia a nesú kamsi preč.
