Sinister.
Meno, ktoré v pohanskom svete vzbudzuje hrôzu aj úctu. A štyria súrodenci, deti zradcu, ktorí toto meno nosia. Ušli z hornatého Talianska do chladného Nemecka, len aby zanechali starý život plný nebezpečenstva a bolesti a začali od...
Oops! This image does not follow our content guidelines. To continue publishing, please remove it or upload a different image.
media: Louis
„Inak sa budú diať zlé veci."
Za roky naplnené sebaovládaním, odopieraním si a chladnokrvnosťou akosi nedokážem pochopiť, ako ma môže z rovnováhy vyviesť obyčajná malá omega.
Ale Jullian nie je obyčajný. On je taký...iný, než čokoľvek, čo som doteraz videla. Je odvážny, bojazlivý, nevinný a zároveň hriešny, drzý a napriek tomu tak poslušný. Jeho belasé oči sú ako dve oceľové gule, ktoré rozrážajú múr, ktorý ma chráni. Ak čosi rýchlo neurobím, ten múr sa zrúti. A to nemôžem dopustiť. Preto aj o jednej nad ránom leziem po streche domu Antaoolsových a hľadám vhodný vchod, čo nie je také jednoduché.
To, čo sa stalo v knižnici, bola chyba, skrat. Moja vnútorná alfa už má dosť toho, že každý rut strávim v bordeli alebo s cudzou omegou v cudzom byte. Ona chce vlastnú omegu, chce mates. Chce opäť pocítiť ten úžasný pocit, keď sa dve duše spoja. To, že sa upla na Julliana, je len náhoda. Ona proste potrebuje bond a je jej jedno, s kým to bude. Ale mne nie. A Jullian je príliš krehký na to, aby so mnou dokázal žiť. Jeho duša je taká čistá, ako sa len dá a tá malá škvrnka je tam len a len kvôli mne. Presne preto potrebujem, aby si ho čo najskôr označila nejaká alfa. Aby som sa zbavila toho pokušenia, ktoré mnou lomcuje vždy, keď sa na neho čo aj len pozriem. To je aj dôvod toho, prečo sa v noci pokúšam dostať do kancelárie jeho otca.
Ľudia sú strašne predvídateľní a opakujú tie isté chyby. Chyby, ako je napríklad vyklopené strešné okno. Pretože cez neho sa predsa zlodej nedostane, že nie, veď je len vykopené! Určite by si s pár šikovnými pomôckami nemohol okno pritiahnuť a otvoriť do dokorán, však že nie? Celý ten proces trvá ani nie pätnásť sekúnd. Je to možno aj tým, že to nerobím prvý krát, no uplynula doba, než som sa niekde vlamovala, takže to zhodím skôr na prirodzený talent, než na tréning. Okno je chvalabohu nové a preto sa otvorí celkom nehlučne, rovnako ako nehlučne vkĺznem do domu. Pracháč ako Antools má síce ochranu okolo domu na dosť vysokej úrovni, ale ďalšia z opakovaných chýb je to, že ľudia akosi zabúdajú, že všetko ide na elektrinu. Odstavíš elektrinu, odstavíš alarm. Záložnému systému trvá čosi menej ako dvadsať minút, kým nabehne. Toľko mám času.
Dom je absolútne tichý. Ak by som mala Anmyn sluch, určite by som počula viac, než je vhodné. Jediné miesto, kde sa v tejto neskorej hodine svietilo, bola veľká kancelária v ľavom krídle budovy. Cítim tam alfu, muža, okolo štyridsiatky. Musí to byť Jullianov otec, presne ako som predpokladala. Keď svetlo zhaslo, pravdepodobne sa vybral nahodiť poistky. Keď zistil, že nefungujú, vrátil sa späť, aby počkal, kým sa nahodí záložný prúd. To je moja šanca.
Našľapujem opatrne, pohybujem sa domom nečujne ako vlk na love. Striehnem. Keď sa napokon dostanem do kancelárie, nevšimne si ma, tak sa usídlim v rohu. Tento muž je dokonalý exemplár toho, ako sa ľuďom zmysly otupujú, keď potláčajú svoju divokú, vlčiu stránku. Každý z mojich pohanských známych by už dávno vedel o mojej prítomnosti. On nie. Spokojne si sedí na stoličke a pozerá sa z okna.
