Sinister.
Meno, ktoré v pohanskom svete vzbudzuje hrôzu aj úctu. A štyria súrodenci, deti zradcu, ktorí toto meno nosia. Ušli z hornatého Talianska do chladného Nemecka, len aby zanechali starý život plný nebezpečenstva a bolesti a začali od...
Oops! This image does not follow our content guidelines. To continue publishing, please remove it or upload a different image.
media: Jullian Antools
„Skončili sme."
„Potrebujem s tebou hovoriť."
Jej čierne oči ma prebodávali, nútili moje telo chvieť sa. Ale odhodlane som jej opätoval priamy pohľad a ignoroval každú časť vo mne, ktorá kričala, aby som poslušne sklopil hlavu a mlčal.
„Nie, nepotrebuješ," zachrapčala.
„Nemôžeš sa mi vyhýbať do konca života."
„Uvidíme, koho to omrzí skôr." Zdalo sa mi to, alebo sa mi vysmievala?
Pristúpil som bližšie a ona prižmúrila oči. Jej vôňa mi vnikla do nosa a odolával som nutkaniu fetovať ju stále dookola. Namiesto toho som sa prinútil racionálne uvažovať, čo nebolo ľahké.
„Pozri ja," snažil som sa neznieť zúfalo. „Potrebujem vedieť, čo sa tam stalo. Prosím."
Na to, že bola Talianka, rozprávala na môj vkus príliš málo. Očakával som, že povie aspoň čosi, pár slov, no ona ma namiesto toho zatiahla z rušnej chodby do prázdnej učebne. Jej oči ma opäť prebodli ako dýky toho vlka v lese, odstrčila ma od seba a sama ustúpila o krok dozadu.
„Pre svoje vlastné dobro, Jullian, ti radím aby si na to zabudol."
Moje meno z jej úst znelo neskutočne hriešne. Takmer som ju požiadal, aby to zopakovala znova. V jej prítomnosti mi začínalo hrabať, vážne. Ale odmietal som sa vzdať. Po dňoch stalkovania som ju konečne zastihol samú muselo sa to vyplatiť.
„Nechcem už robiť veci pre vlastné dobro," vyprskol som. „Robím to celý život a kam ma to doviedlo?"
„Kde?" zvolala. „Máš dokonalý život. Máš rodičov, ktorí ťa milujú, hoc ti to možno nehovoria každý deň, máš všetko čo len chceš, máš priateľov, kontakty a čoskoro budeš mať aj alfu, čo ešte by si chcel?"
Zalapal som po dychu. „Odkiaľ to vieš?"
„Viem veľa vecí," zavrčala. „Viac, než je bezpečné. Ty si sa do tohto všetkého zaplietol len omylom a stále máš šancu vycúvať nedotknutý. Preto sa ti vyhýbam, Jullian. A dobre ti radím, daj si s týmto pokoj. "
Nechápal som to. Tvárila sa, že jej vlastne ide iba o moje dobro, no v skutočnosti len hájila svoje záujmy. A odkiaľ vedela, že mi otec hľadá alfu? Nikomu to nepovedal, okrem mňa a mamy. Sledovala nás? Ale prečo? Z toľkých nezodpovedaných otázok sa mi zatočila hlava.
Obliekla si bundu, ktorú držala predtým v ruke, vlasy si stiahla do gumičky a potom sa na mňa pozrela. Pery sa mi zachveli.
