Sinister.
Meno, ktoré v pohanskom svete vzbudzuje hrôzu aj úctu. A štyria súrodenci, deti zradcu, ktorí toto meno nosia. Ušli z hornatého Talianska do chladného Nemecka, len aby zanechali starý život plný nebezpečenstva a bolesti a začali od...
Oops! This image does not follow our content guidelines. To continue publishing, please remove it or upload a different image.
media: Anna-Marie Sinister
„Strieborný monolit, ktorý plával vo vzduchu."
Chladnou pivnicou sa už hodnú chvíľu nesú nezameniteľné zvuky boja a zápasu. Rinčanie kovu, praskanie kostí, fučanie a rýchly dych bojovníkov. Vo vzduchu visí ťažký zápach potu, krvi a adrenalínu. Oproti sebe stoja traja súperi, súrodenci, všetci len v ľahkom odeve, spotení, trasúci sa, no s odhodlaním v očiach. Jedna z nich, najstaršia, v ruke pevne zviera dlhú oceľovú tyč, ktorú vo svojich rukách dokáže premeniť na hrozivú zbraň. Strapaté vlasy sa jej lepia na spotenú tvár, keď očami pozorne sleduje svojich súperov. Jej brat, vysoký muž, pýšiaci sa širokými ramenami, za ňou ani trochu nezaostáva. V oboch rukách drží dve dlhé strieborné dýky, ich čepele sa matne lesknú v tmavom svetle pivnice, ich hroty hrozivo namierené. Tretia z nich, najmladšia, najkrajšia, najmúdrejšia a.... Ok, jasné, som to ja, to je predsa každému jasné. Takže tá najmladšia v rukách drží zahnutú šabľu, pevne ju zviera, nohy rozkročené, celé telo postavené do bojového postoja. Každý sval každého v miestnosti, okrem ich najmladšieho súrodenca, sediaceho v kresle v rohu, je napnutý na maximum.
Točíme sa v kruhu, opatrne a pomaly. Dynamickosť pohybov je nesporná. Nespúšťame zo seba zrak. Aj napriek vážnosti situácie nám sa perách hrajú úsmevy. Všetci presne poznáme slabiny aj silné stránky toho druhého, čo nás stavia do patovej situácie. Antallia je silná, veľmi silná. Rovnako je aj tichá a veľmi opatrná. Ale má tendenciu sledovať všetko a všetkých a to oslabuje jej pozíciu. Kristián je rýchly a obratný. Je takmer nemožné ho chytiť alebo zraniť, teda pokiaľ nemyslíte o tri kroky dopredu. A od toho som tu ja.
Keď môj drahý braček vyrazí dopredu, jeho tep sa stotinu sekundy predtým zmení. Tá stotina mi dá dostatok času na to, aby som sa uhla a vykryla jeho útok. Dlhá oceľová šabľa z Antinej zbierky mi sadla perfektne. Je ľahučká a ostrá ako britva. Umožní mi prudko sa otočiť a odraziť Antalliinu palicu, ktorou mi mieri na bok.
Celý náš súboj trvá už asi hodinu. Dobre viem, že ak by to jeden z nás chcel ukončiť, už dávno by sa tak stalo. Ale nie sme tu preto, aby niekto z nás vyhral. Nemôžeme spať. Hrozba nášho otca nám visí nad hlavou a núti nás pripraviť sa, hoc nevieme na čo. Preto sme sa stretli uprostred noci v pivnici a mlátime sa hlava-nehlava, akoby otec a jeho gorily už čakali za dverami.
Antallia vyrazí proti Kristiánovi, ten sa uhýba a vykryje môj útok na jeho ľavý bok. Zároveň mi rukoväťou vrazí pod rebro a ten pohyb ma prinúti sa zohnúť. Ignorujem bolesť a okamžite sa pokúsim vystrieť, ale to už mi Antallia podrazí nohy a ja skydnem sa zem. Šabľu ale z ruky nepustím a to mi umožní nepresným pohybom zraniť jej nohu. Zasyčí, keď sa jej nohavica zafarbí do červena, ale obe dobre vieme, že tá rana tam do pár hodín nebude. Teraz mi to ale poskytne obrovskú výhodu. A Kristiánovi rovnako. Bleskurýchlo zaútočí a Antina hrozivá palica padá na zem.
