Sinister.
Meno, ktoré v pohanskom svete vzbudzuje hrôzu aj úctu. A štyria súrodenci, deti zradcu, ktorí toto meno nosia. Ušli z hornatého Talianska do chladného Nemecka, len aby zanechali starý život plný nebezpečenstva a bolesti a začali od...
Oops! This image does not follow our content guidelines. To continue publishing, please remove it or upload a different image.
media: Hans Lange
„Skončí to niekedy?"
Šok, ktorý nami prúdi sa snáď nedá ani opísať. Boli sme si takí istí, že už sme v bezpečí, že sme ani nepomysleli na možnosť, že by sa otec niekedy vyslobodil. Taká vec nám ani nezišla na um. Z odrazu to bolo tu a my sme neboli schopní sa spamätať.
Leo sa zaboril do svojej mikiny, až mu vytŕčal len nos a ticho sa rozvzlykal. Anta ho okamžite objala a on si zaboril nos do jej krku. Plecia sa mu triasli tichým plačom.
„Čo budeme robiť? On nás nájde!"
„Nenájde," odsekla najstaršia sestra. „Aj keby, už nedovolím, aby nám zase ublížil. Nedovolím, Leo, rozumieš?" Vzala jeho tvár do rúk a zatriasla ním. „Spamätaj sa!"
Leo potiahol nosom a utrel si červené oči. Ticho prikývol. Antallia mala pravdu, teraz sme nemohli panikáriť. Museli sme však konať a to rýchlo.
„Čo urobíme?" opýtal som sa.
Anta zodvihla hlavu. Už chcela prehovoriť, keď spozna jej chrbta ozval šokovaný, známy hlas.
„Ja som vedel, že je s vami niečo zle."
Antallia sa prudko otočila. Za ňou stál Hans Lange, v ruke policajný obušok a na tvári zmätený, no odhodlaný výraz. Nevedel som, ako sa dostal tak blízko bez toho, aby sme si ho všimli. Správa o otcovom úteku nás vyviedla z rovnováhy viac, než bolo bezpečné. A alfa vyzeral skutočne nebezpečne.
„Netuším, čo ste mi urobili, ale prestalo to účinkovať pred chvíľou," pokračoval. „Neverím, že som vás len tak nechal odísť, do čerta! Veď ste totálne šibnutí!"
Mlčali sme, no každý bol v strehu. Naše telá boli napnuté a pripravené zaútočiť. Anna-Marie zovrela dýku, ktorú schovávala za chrbtom. Anta zaťala päste.
„Toto bude mať dohru," zamával obuškom. „Chcem vedieť všetko, čo sa deje, alebo sa to dozvie polícia. Vyberte si!"
Anna-Marie postúpila dopredu, ale Anta ju zadržala. Jej pohľad bol varovný. Vedel som, na čo myslí. Nemohli sme ho zabiť, ani mu ublížiť. Vražda by zabrala veľa času na zahladenie stôp a ten sme nemali. Ak by sme mu ublížili, riskovali sme, že okamžite pobeží na políciu. Otec by sa dozvedel kde sme do niekoľkých hodín.
Znova pozrela na Hansa. Videl som, ako ho pozorne študuje pohľadom. Hans síce vyzeral odhodlane, ale bol unavený. Unavený a zmätený, čo stavalo do výhody nás. So zmäteným človekom sa ľahko manipuluje.
