Sinister.
Meno, ktoré v pohanskom svete vzbudzuje hrôzu aj úctu. A štyria súrodenci, deti zradcu, ktorí toto meno nosia. Ušli z hornatého Talianska do chladného Nemecka, len aby zanechali starý život plný nebezpečenstva a bolesti a začali od...
Oops! This image does not follow our content guidelines. To continue publishing, please remove it or upload a different image.
„Mala by si odísť, Antallia Sinistrová."
Niekoľko ďalších týždňov sa malej omege, ktorá so mnou zdieľa triedu úspešne vyhýbam. Obaja hráme formu, že sa nič nestalo.V meste sme sa zatiaľ oklepali rýchlo - Leo už stihol vyhrať okresné kolo biologickej olympiády, Kristián chodí s pár ľuďmi do klubov, ja sa chystám dnes večer s Evenom a jeho partiou von no a Anmy... Anmy stále počúva hudbu na plné pecky a stráni sa akéhokoľvek kontaktu s inými ľuďmi. Od rána som v jej izbe bola asi trikrát - vytiahnuť ju von. No bola som chladnokrvne odpálkovaná.
Škola je ako veľký úľ. Je to čosi úžasné, že sa do nej po troch rokoch vraciam. Všade je toľko detí, koľko som nevidela za celý život. Toľko vôní. Niekedy ma z nich bolí hlava, pripisujem to nadmernému pobytu medzi ľuďmi. Ak ste izolovaní tak dlho ako ja, ľudia vám po čase prestanú chýbať. Zvyknete si na samotu . Nájdete v nej čosi krásne.
Avšak aj ľudia majú svoje čaro. Keď kráčam po školskom dvore a hľadám Evenovu blonďatú šticu, odolávam nutkaniu privrieť oči a zapamätať si každú z nich. Je to reflex, robím to už automaticky. Ľahko nájdem chlapcov, sedia na ich obvyklom mieste pod košatým orechom na zemi. Medzi nimi koluje jedna cigara.
„Čaute," pozdravím sa a sadnem si na zem medzi Evena a Nialla. Ozve sa zborové zabručanie a následne sa cigara dostane aj ku mne. Podozrievavo ju vezmem medzi prsty.
„Nikdy som to nefajčila," zamumlem. „Prečo máte len jednu?"
„Pretože sú pekelne drahé," odvetí Markus a vezme mi ju z rúk. Vezme ju medzi pery, potiahne a pôžitkársky vyfúkne dym do vzduchu. „Ale je to dobrý matroš," zachcechce sa.
Cigara koluje medzi nami, ja ju len podávam ďalej a riešime dnešný večer. Chlapci ma chcú zobrať do každého klubu v meste, čo je za jednu noc viac než veľká výzva.
„Najprv pôjdeme do Lillith," organizuje Ivan. Veľkými rukami okolo seba máva a takmer jednu strelí Samovi, ktorý škaredo zanadáva. „Potom do toho na konci a nakoniec do Samanthy."
Je mi jedno, kam pôjdeme. Chcem len vypadnúť z domu, v ktorom Anmy púšťa neznesiteľnú hudbu, Leo robí pokusy na kuchynskom stole a Kristián si vodí jednu návštevu za druhou. Viem, že sa musíme navzájom rešpektovať, ale to znamená, že aj oni by mali brať ohľad na moje potreby, nie len ja na ich. Utešujem sa tým, že na to prídu, keď podrastú.
„Nemám problém," pokrčím ramenami, keď na mňa padnú ich pohľady. Uvoľnene sa zasmejú, no vzápätí ich preruší hlasné zvonenie, ohlasujúce koniec veľkej prestávky.
„Poďme ľudia," zdvíha sa Sam ako prvý. „Máme biolu a Lemann si na nás zasadne, ak budeme zasa meškať.
