Life Princess

Part four

Ešte dlhšiu sekundu som bola za Justinom. Nemohla som uveriť žeby ma môj vlastný otec udrel. Nikdy to neurobil. Justin pomaly pustil jeho ruku a pozrel sa na mňa. Jeho pohľad sa ma pýtal či som v poriadku. Nebola som. 

"Ospravedlňujem sa Alex." pošepkal otec. Teraz ma jeho ospravedlnenie netrápi. Zrak som uprela dole a potom som rýchlo vybehla von z pracovne. Justin utekal samozrejme za mnou.

"Ďakujem, že si ho zastavil. Nikdy ma neudrel! Asi som ho veľmi nahnevala však?" pomaly som sa prestala triasť. Justin sa len povzbudzujúco usmial a povedal "Nemáte mi za čo ďakovať, Je to moja práca. A povedali ste mu len to čo ste mali už dlho na srdci a to predsa nie je hriech. On zareagoval prehnane." toto som teraz potrebovala. Podporu. Už sa teším na to kedy pôjdeme do Berlína. Budem mať pokoj od otca, od povinností a hlavne od Adama. 

Adam.

Ten idiot! Musím s ním ísť na ples! Úplne som na to zabudla. Rukou som si prešla po čele. "Stalo sa niečo princezná?" opýtal sa ma Justin. "Zabudla som na ples, ktorý sa bude konať už zajtra. Mám tam ísť s Adamom a to nechcem. Obvzlášť nie po tom čo urobil."  "Nejako sa to vyrieši nebojte sa."jemne ma pohladkal po ramene. Bolo to akoby mnou prešla elektrina. Príjemné. 

V tomto obrovskom paláci ma chápe už len Justin. Je tu ešte Margarett moja pomocníčka. Milá žena v strednom veku, ktorá sa o mňa stará keď tu nie je otec alebo keď má veľa povinností. Rozhodla som sa ísť za ňou. Od môjho príchodu som ju nikde v paláci nevidela. 

"Justin chcela by som ísť za Margarett. Ideš so mnou?" spýtala som sa ho po minúte ticha. Prikývol a v tvári mal stále zhrozenie z tej situácie čo sa stala len pred chvíľou. Pokrútila som hlavou. Chcela som aby na to prestal myslieť. 

Vydali sme do južného krídla paláca, do izby, ktorá patrila Margarett. Nevedela som či bude tu alebo v kuchyni, v ktorej trávila pmerne dosť času. 

Otvorila som dvere a zbadala ju ako polieva svoje kvety na balkóne. Muškáty. Miluje ich. "Ahoj Margarett." hesla som. "Princezná! Počula som, že ste sa vrátili. Prečo ste sa pri mne nezastavili?" usmiala sa jej milým úsmevom. "Volal ma otec a potom som musela ísť za Adamom." len spomienka na toho idiota vo mne vyvolávala zmiešané pocity hnevu a úzkosti.

Zasmiala sa. Aj ona vedela, že ho neznášam. "Asi nie ste rada, že sa tu ukázal však?" "Nie." priznala som sa. Sadla som si na jej mäkkú posteľ a Justin stále stál pri dverách. Sledoval Margarettin nábytok. "Tešíte sa na ples? Vraj príde aj vaša matka." pri tom slove som sa musela pousmiať. Už teraz mi chýba a to som od nej preč len zopár hodín. Čo to bude o niekoľko dní?

"Áno tešim sa. Až na to, že tam musím ísť s Adamom." jeho meno som vyslovila s toľkou nenávisťou. Bože...na plese s ním budem musieť tancovať a byť po jeho boku zatiaľ čo každý sa nad nami bude rozplývať. Brrrr......

Justin sa nad tým zasmial. Konečne sa zasmial! Keď som už nemala o čom hovoriť s Margarett, rozhodla som sa ísť do svojej izby. Justin zatvoril dvere a ja som sa zvalila na posteľ.

"Na klavíri hrám od mojich šietich rokov." odpovedala som na jeho otázku. "Čože?" "Predtým si sa ma na to pýtal." sadla som si a on tiež. "Moju rodinu som nikdy nepoznal." on zasa narážal na moju otázku.

"Vyrastal som v detskom domove. Viem len toľko, že ma moja mama porodila keď mala sedemnásť a otec ju vtedy opustil. Nemala peniaze a jej rodičia jej nechceli prispievať na výchovu dieťaťa v tak mladom veku. Bolo to pre ňu asi jediné rozumné riešenie. No..ja som ju nikdy ani nehľadal. Pravdepodobne má teraz svoj život , do ktorého jej nechcem zasahovať. Túto prácu som vzal len preto aby som mal peniaze. No teraz viem, že to bude viac zaujímavé než som si myslel." smutnejší príbeh som nikdy nepočula. 

Preto sa mi s tým nechcel zveriť? Pretože si myslel, že ho budem ľutovať a on toto nechce? Preto lebo nechce aby sa mu niekto hrabal v minulosti? 

"To je..naozaj smutné. Nejdem ťa tu teraz ľutovať pretože to prravdebodobne nechceš a nestojíš o to ale naozaj mi to je ľúto Justin. Nemusíš mi hovoriť nič viac ak nechceš." 

"To je v poriadku." zasmial sa. Jemu to príde smiešne? Mne rozhodne nie. "Vyrovnal som sa so životom aký som mal. Teraz mám nový život, nové šance, ktoré rozhodne nechcem premrhať princezná. Koniec koncov...nemôžem sa sťažovať. Som naozaj veľmi rád, že som prijal tú ponuku a spoznal som tak báječné dievča ako ste vy." usmial sa. 

Toto mi hovoril Adam ale nevyvolalo to vo mne také pocity ako u Justina. U Justina je to iné. Oveľa, oveľa krajšie! 

Zrazu som sa cítila viac pri živote. Viac..šťastná. Neviem to popísať. Proste to bolo úžastné. 

Zrazu sa postavil a šiel k dverám. 

"Mali by ste si pospať. Bol to pre vás náročný deň princezná. Budem hneď tu keby niečo dobre?" "Dobre." zatvoril dvere a ja som sa ocitla sama. Rozhodla som sa dať si sprchu. 

Hneď po nej som sa prezliekla do pyžama a chcela ísť dole do kuchyne pre vodu na pitie. Otvorila som dvere a zmocnil sa ma obrovský šok. 

"Tatiana?!"