Life Princess

Part sixteen

Vstala som s obrovskou bolesťou hlavy. Neprospelo mi to, že som prakticky celú noc preplakala. Justin bol síce pri mne ale ani to mi nepomohlo upokojiť sa. A prečo by som sa aj mala upokojiť?!

Veď o pár hodín mi otec zadrhne všetko na čom mi záleží a Justina vyhodí. Nie je už všetko jedno? 

Ale prisahám ak sa mi Tatiana a Adam dostanú do rúk tak ich zabijem. Je mi úplne jedno či sú starší alebo nie. Nebudem sa len mlčky prizerať na to ako mi ničia život, o ktorý aj tak o pár hodín prídem. 

Justin si len mlčky balil svoje veci. Nechcelo sa mu rozprávať. No vo vzduchu visela ešte jedna dôležitá otázka. "Justin čo bude s tvojou rodinou?" spýtala som sa potichu. Dúfala som, že má na túto otázku aj rozumnú odpoveď. 

"Alex,,našiel som menšie riešenie ako by som nemusel rodinu nechať samú." 

"Počúvam ťa." nebola som si istá čo mi chce povedať ale bála som sa toho. Nechcela som od neho počuť nič zlé.

"Ostanem tu. V Beríne. Zavolám tvojmu otcovi, že dávam výpoveď a pôjdem za nimi." nie! Moje najhoršie obavy sa vyplnili. Justin tu nemôže ostať! Nemôže ma nechať samú. Nemôže mi to urobiť! Kto bude pri mne keď na mňa bude otec kričať? 

"Nie Justin. Ty tu nesmieš ostať. Robíš to len preto aby si sa vyhol otcovi však?! Aby som si všetkým prešla sama!!" začal som ho udierať do hrude no on ma chytil za zápästia. "Nerobím to preto Alex. Robím to pre moju rodinu." 

"A čo ja?" šepla som a z oka sa mi vykotúľaľa slza. Ani som sa neunúvala ju zotrieť. Nech Justin vidí ako ma trápi a ničí! 

"Mám možnosť vybrať si medzi beznádejnou láskou, ktorá sa aj tak skončí katastrofálne, a mojou rodinou. Čo si myslíš? Vyberám si moju rodinu Alex." pohladil ma po líci a prešiel k svojmu mobilu. Nie, nedovolím mu to! Nemôže ma v tom nechať. Nie teraz! 

"Justin čo ideš robiť?"

"Volať tvojmu otcovi, čo iné?" povedal akoby to bola tá najjasnejšia vec na svete. 

"Nerob to Justin. Chceš ma úplne zničiť? Chceš aby som to všetko prežívala sama?" 

"Nechcem ale musím. Ja si musím vybrať rodinu. Nenechám ich tu keď som ich konečne našiel." nenašiel si ich. To oni našli teba a mimochodom nebyť mňa tak za nimi nepôjdeš!

"Aha. No...dobre. Veľa šťastia Justin." hesla som a šla sa potichu baliť. Cítila som jeho smutné oči na mne no neriešila som to. On si už definitívne vybral. Nech sa podľa toho aj správa. Počula som ako mu môj otec zodvihol. Rozhovor som nepočula len Justinove vety, že dáva výpoveď a slovo ďakujem. 

"Teraz...teraz idem za rodinou Alex." položil svoju ruku na moje rameno no okamžite som ju striasla.

"Nedotýkaj sa ma." zavrčala som. Viem, že by som mala akceptovať jeho rozhodnutie no za rodinou mohol ísť až potom. No nie, on sa rozhodol uľahčiť si to. Povzdychol si a nadobro odišiel. 

Tak to vidím, že tu sa naše cesty končia. Zbohom, Justin Drew Bieber! 

Sadla som si na posteľ a dala sa do obrovského plaču. Prečo sa mi v živote musí všetko tak dokašľať?! Prečo? Prečo nemôže byť všetko také jednoduché a krasne ako v mojich snoch? 

Pretože sú to sny, ktoré sa nikdy nesplnia. Obzvlášť nie teraz, keď je Justin preč.

Počula som ako sa otvorili dvre od apartmánu. Kto to je?!