Life Princess

Part twenty-seven

Z pohľadu Justina: 

 Nevedel som, o čom sa chcela Alex porozprávať. Môže to byť hocičo. Napríklad, že tu nakoniec ostáva. Ale pochybujem o tom pretože vyzerala vážne. A to určite neveštilo nič dobré. 

"Dobre. Posaď sa." ukázal som na posteľ, na ktorú si o malú chvíľu nervózne sadla. Vyzerala smutne, zmätene a rozrušene. Čo sa mohlo stať za tých pár minút čo bola preč? "Je tu Adam s Tatianou." povedala po chvíli. Čo tu oni robia? nikdy som ich nemal rád. Už len z jednoduchého dôvodu, že robili zle Alex a mne. Počúval som ju ďalej pretože som vedel, že to nie je všetko. V ruke držala list a mňa by veľmi zaujímalo čo v ňom je. Sklonila hlavu a pokračovala. "Môj otec spáchal samovraždu." šepla a z oka jej vypadla slza. William, že to urobil? Nie! On by toho nebol schopný! Určite jej to len natárali tí dvaja!!

"Alex povedali ti to oni? A ty im veríš?!" zdvyhol som hlas viac ako som mal v pláne čo znamenalo, že so sebou trhla do strany. Bol som maximálne vytočený! "Napísal mi list. A nie je alošný. Je písaný jeho rukopisom Justin!" zdvihla ruku, v ktorej ho držala. Žeby.....žeby to bola pravda? 

"Píše sa v ňom niečo o pomste a o Adamovi, Tatiane, že nemôžu byť na tróne. Mám sa vrátiť a prevziať to ja. Potom sa tam píše, že mám pomstiť otca ich rodine. Ale ja neviem prečo. Vraj ty niečo vieš a mňa by to zaujímalo." 

Zaskočilo ma to čo povedala. Teda..áno je pravda, že niečo viem ale nie je toho veľa. A Alex, mala nastúpiť ako kráľovná v tak mladom veku? A ešte sama? Neverím, žeby to tak William chcel. Musí na tom byť niečo iné. Spýtavo sa na mňa pozerala a čakala kým niečo poviem. Lenže ja som nevedel čo. Vlastne som nevedel kde začať pretože toho bolo veľa. Chcel som jej vyjadriť úprimnú sústrasť no podľa jej výrazu v tvári o to nestála, chcela len vedieť pravdu, ktorú som ja z poloviny vedel. "Alex, neviem či ti to mám povedať. Je to zložité a ani ja som tomu poriadne neporozumel. Neviem presne načo mi to tvoj otec hovoril. Povedal mi len, že je to pre dobrú vec." 

"Ja chcem vedieť všetko!" vykríkla. Rýchlo chcela vedieť pravdu aby sa mohla vrátiť a splniť jeho prianie. Nemal som na výber. Musel som jej to povedať. 

"Dobre. Všetko ti poviem. Ale môže to chvíľu trvať, Alex." "To ma nezaujíma. Chcem to vedieť." prikývol som a dal sa do rozprávania. 

Z Pohľadu Alex:

Bolo to tu. Čas kedy sa dozviem pravdu. 

"Kedysi bol tvoj otec nepriateľ s Adamovou rodinou. Šlo hlavne o pozemky a priestory paláca aby mohol byť väčší a mohutnejší. Adamov otec nechcel aby sa palác tak rýchlo rozrastal a chcel aby bol Adam kráľom po smrti tvojho otca. Trón sa však vždy šetril pre teba ako jeho jedinú dcéru. Adamov otec si vymyslel, že v minulosti mohli byť na tróne len muži a tvoj otec to poprel. Bola medzi nimi rivalita až sa do toho zapojila Tatianina rodina. Tvárili sa, že spolupracujú s tvojim otcom, no pravda bola iná. Za jeho chrbtom ho okrádali a polovicu dávali Adamovmu otcovi. Bolo to veľmi zákerné vzhľadom na to, že si všetci boli veľmi blízky. Tvoj otec na to však jedného dňa prišiel a pomocou jeho právnikov dostal Adamovho otca za mreže. Vtedy sa zaprisahal tvojmu otcovi, že sa pomstí. Keď sa dostal vonku, začal tvojho otca vydierať, že keď nedá teba a Adama dokopy, oberie ho o všetko a verejnosti poviesamé nezmysly. Tvoj otec to však nemohol dovoliť a preto sa pred tebou tváril, že je z Adama tak nadšený. A potom vznikol ten plán Adama a Tatiany. Že sa s tebou ožení a s pomocou Tatiany ťa zabije a potom budú oni dvaja žiť ako kráľovskí. Tvoj otec to vedel a bolo mu to ľúto, naozaj. Ale nemohol nič robiť." 

Nemohla som uveriť tomu čo som tu teraz počula. Môj otec....on, jeho okradol vlastný priateľ! Už viem po kom je Adam taký bastard, po jeho otcovi! A Tatiana....nikdy som ju nemala rada ale nemyslela som si, že je až taká zákerná. Ale..otec vedel o pláne Adama a Tatiany? A nechal ma v tom?! V strachu? Prečo?! Bolo tu toľko otázok, na ktoré som chcela odpoveď. 

"Povedal mi, že raz keď príde deň kedy budeš na tróne ty, mám ti všetko povedať." prikývla som, no hlavnej veci som stále nechápala. "Ako sa mám pomstiť?" Justin sa uškrnul a pozrel sa mi rovno do očí. Nevedela som, čo to malo znamenať. "Máš získať späť váš majetok. A ja ti pomôžem." teraz mi to došlo. Lenže.....ako ho získam, keď ani neviem kde je, kto ho má či koľko toho je? Ale Justin sa mi ponúkol, že mi pomôže takže je moja šanca na úspech väčšia. 

Usmiala som sa na neho a chytila ho za ruku. "Ďakujem, že mi s tým pomôžeš. Ani nevieš čo to pre mňa znamená." pokrčil plecami a usmial sa tiež. "Je to želanie tvojho otca." želanie môjho otca? Prečo? Veď Justina nemal rád. "Prečo to bolo jeho želanie?" spýtala som so zamračeným pohľadom. Celé mi to trochu nedávalo zmysel. Aspoň, že som vedela, čo mám teraz robiť a nebola som na to sama. Mala som tu Justina, ktorého som tak trochu milovala. "Ja viem, že ma nemal rád, ale to len predstieral. povedal mi to keď si ušla a ja som prišiel do paláca." teraz to už malo lepší zmysel. 

"Prečo to všetko robil?" spýtala som sa po chvíli zamyslenia. Môj život sa obrátil naruby od chvíle keď som spoznala Justina a teraz sa vlastne ukázalo, že to bolo z väčšej polovice klamstvo! Som zmätená! "Asi aby ťa chránil. Aby si mala pekné detstvo a nežila v strachu," jeho ruka sa vystrela k mojej tvári a jemný pramienok vlasov, ktorý sa mi pohrával na tvári, začesal za ucho. "Ale ja mám strach teraz Justin. Neviem čo mám robiť. Neviem." hlas sa mi začal zadrhávať až som si myslela, že začnem vlykať. Nechcela som plakať pred Justinom. Nechcela som, aby si o mne myslel, že som slabá, rozmaznaná a že nič neustojím. Ale bola som taká. Navonok tvrdá princezná, ktorá sa snaží starať sa o seba sama a zvnútra krehká ako porcelánová bábika, ktorá sa pomaly sype ako domčer z karát. "Máš tu mňa Alex. Spolu to dokážeme, neboj sa. Pozri. Teraz si kráľovná ty. Máš väčšiu moc ako doteraz. Nevieš si ani len predstaviť čo všetko teraz môžeš dokázať ak chceš." posunul sa bližšie ku mne a ruku si položil na moje koleno. Po tom letmom dotyku som mala po celom tele husiu kožu a nešlo to zastaviť. Srdce som mala niekde úplne inde než by malo byť, môj dych sa rapídne zrýchľoval a ak by som mala niečo hovoriť, hlas by sa mi triasol a zadrhával. Bolo priam neuveriteľné, čo dokázal len jeden jediný dotyk. Videla som v JUstinovych hnedých očiach, že má niečo v pláne, že sa niečo chystá urobiť a pri jeho nahnutí tváre k tej mojej som vedela čo chcel. Chcel ma pobozkať. A ja som mu v tom nechcela brániť pretože teraz sa mi zdalo všetko správne. Všetko tak ako malo byť. Viem, že mi zomrel otec, mala by som teraz trúchliť, no ako bolo v tom liste na rozlúčku, je mu určite lepšie tak, kde teraz je. Čaká kedy sa ujmem jeho trónu a spolu s Justinom získame jeho majetok. Teraz môj majetok. Justinove teplé, ružové pery sa dotkli tých mojich, studených. Konečne, po tak dlhom a zdrvujúcom čase som ich mohla cítiť. Mohla som cítiť to, čo predtým keď sa ma dotýkal a bozkával ma. Bolo to ako vo sne. V jednom nevydarenom, no zároveň krásnom sne!

Tak nová časť je hotová..Dúfam, že sa vám bude páčiť a zanecháte vote a koment. Potešilo by to :) Novú časť čakajte už čoskoro...