Life Princess

Part one

"Uži si prázdniny Alex." povedal môj otec, kráľ William. Áno, je to holandský kráľ William VIII a ja som jeho milovaná a zároveň aj jediná dcéra Alexandra Hamilton. Priezvisko Hamilton som zdedila po matke, ktorá sa bohužiaľ odsťahovala do Toronta a s otcom sa rozviedla. Je to naozaj dlhý príbeh ale niekedy vám ho určite poviem.  "Ďakujem otec. Konečne uvidím mamu." v jeho pochmúrnej tvári som zbadala malú kvapku smútku.  Ten rozchod niesol naozaj ťažko. Nechcela som mu to pripomínať. Otca naozaj milujem ale niekedy som radšej v Toronte než v mojom domácom Amsterdame. Pri mame sa nemusím na nič hrať. Nemusím nosiť drahé oblečenie, nemusím mať na tvári make-up a nemusím mať falošný úsmev. "Uvidímesa o dva mesiace zlatko." vtisol mi posledný bozk na čelo a hneď potom som si sadla do čiernej limuzíny za Paula. Na oči som si nasadila slnečné okuliare a zamávala personálu na rozlúčku. Budú mi chýbať ale teším sa na mamu. Keď som sa otočila, zbadala som auto za nami. Novinári. Je to pre nich typické. Sledovať mňa a moju rodinu. Zvykla som si. 

O niekoľko minút Paul zaparkoval hneď pred súkromným lietadlom môjho otca. Na chvíľu som sa zastavila a prezerala si ho. "Vaša vísosť, nastúpte si prosím." prerušil ma Paul a potiahol ma za ruku do lietadla. "Nevolaj ma tak Paul. Poznáš ma už od kedy som sa narodila tak ma prosím oslovuj Alex." usmiala som sa. "Prepáčte ale radšej nie. Bolo by mi to proti srsti." pokrútil hlavou a sadol si vedľa mňa. Zrak som uprela na misku s ovocím. Bolo tam ovocie od výmyslu sveta no ja mám aj tak najradšej broskyne. Vzala som si jeden kúsok takejto broskyne do úst a hlavu si oprela o sedačku. Pomorila som sa do ríše mojich snov. 

Zobudil sa Paul keď sme už pristáli v Toronte. Už som sa nevedela dočkať až uvidím mamu. Vybehla som do vstupnej haly a hneď som zbadala útlu postavu. Mama. "Mami!!" zakričala som na plné hrdlo a utekala za ňou. Zasmiala sa a silno ma objala. "Vitaj zlatíčko! Tak veľmi si mi chýbala. Tieto dva mesiace si užijeme spoločne. Žiadne povinnosti princeznej" a hlavne pre to ju mám tak rada. Chce si užívať a kašle ne to, že je technicky kráľovná celého Holandska. Aj tu v Kanade juľudia poznávajú ale nemusí žiť za takých prísnych kráľovských podmienok. 

Nastúpili sme do auta a Paul sa už venoval šoférovaniu. "Ako sa má William?" spýtala sa keď sme boli asi v polovici cesty od jej vily. "Má sa dobre. Stále sme mali nejakú prácu. Ja okolo paláca a on v politike. Nemá na mňa čas a ja musím byť stále tá slušná a ....... už ma to nebaví mami." povzdychla som si. Vždy som sa jej zverovala s mojimi problémami aj keď sme spolu často neboli. "Som rada, že to stále zvládaš a pomáhaš otcovi." pohladkala ma po líci a Paul zastavil auto. vystúpila som a poriadne si prezrela dom. Nič sa tu za ten čas nezmenilo. Usmiala som sa na mamu a vbehla dnu. "Ten let bol pre teba asi dosť vyčerpávajúci. Mala by si si ísť ľahnúť." mala pravdu. Ako vždy. Naozaj som bola unavená. Aj keď som si pospala v lietadle, nepomohlo to. Paul odniesol moje kufre do mojej izby a ja som mu s radosťou poďakovala. Hodila som sa na posteľ čo som doma v Amsterdame robiť nemohla. Otec by mi na to povedal, že je to nevychované. 

Pretočila som sa na bok a hlavu ponorila do myšlienok. Viete ako som vám spomínala, že vám poviem príbeh o tom ako môj otec spozanl moju mamu a ako sa rozišli? Tak teraz nastal čas vás o tej lovestory informovať. 

Všetko to začalo keď mala mama sedemnásť. Otec bol vtedy princ a zamiloval sa do obyčajného dievčaťa. ktoré bolo zhodou okolností moja mama. Mala vtedy dlhé hnedé vlasy, krásne orieškové oči a bacuľatú tvár. Kto by ju vtedy nemiloval? Mala veľa nápadníkov ale môj otec bol princ. Jeho otcovi sa ich vzťah pozdával pretože videl ako je jeho syn šťastní. Ale moja hlúpa babička im to však nechcela dopriať. Robila všetko pre to aby sa rozišli. Nechcela v rodine niekoho kto nie je kráľovský. Vravela mojej mame strašné veci a psychycky ju týrala. Raz sa pokúsila o samovraždu no otec ju zastavil a zachránil skôr akoby sa mohlo stať nešťastie. O pár rokov sa vzali a narodila som sa ja. Ale babička do nej začala znovu rýpať. Mama to už nezvládla a tak požiadala o rozchod. Chcela si ma vziať so sebou do Kanady ale som princezná, nasledovníčka trónu. Nemohla si ma len tak vziať. A preto som s otcom v Amsterdame.

Tak vidíte? Toto je len skrátená verzia tohto príbehu ale myslím si, že viac vedieť nepotrebujete. Možno časom? Určite áno. Zívla som si a únavou zaspala. Poznáte rozprávky o princeznách? Čo to rozprávam! Určite poznáte! A určite poznáte šťastné konce keď príde princ na bielom koni a zachrámi princeznú pred zlým drakom. Mňa ešte žiaden princ nezachránil. A viete prečo? Pretože toto nie je rozprávka. Toto je realita!