Life Princess

Part five

"Tatiana?!" čo tu robí moja šialená sesternica?

Mala by som vám o nej niečo povedať? Tak dobre.

Tatiana je moja staršia sesternica. Jej mama je sestra môjho otca a no...nemáme sa veľmi v láske. Asi to bude tým, že sa ma celý život snaží znemožniť pred otcom aby si uvedomil, že nie som hodná trónu. Chce korunu a majetok. Ak by sa mi niečo stalo a ja by som nebola schopná nastúpť na trón,nastúpila by na neho ona. A preto mám vždy oči otvorené keď je tu. 

Stála vedľa Justina a uškŕňala sa. Och...ako ju nenávidím! "Bola som pozvaná na ples a tak som tu." akého idiota ešte otec nepozve?! pomyslela som si. "Šla som do tvojej izby a stretla som tuto pána Biebera." pána?! To zi so mňa robíš srandu. 

Všimla som si ako na neho žmurkla. "Áno Tatiana. Justin je môj bodyguard." pri slove bodyguard jej takmer zabehla vlastná slina. Zasmiala som sa. Zjavne to prišlo vtipné aj Justinovi. 

 "Bodyguard? Nevyzerá na to." ešte raz na neho žmurkla a jemne sa obtrela o jeho rameno. Justin nenápadne odstúpil bližšie ku mne. Bolo vidno, že mu to je proti srsti. Asi sa mu tiež Tatiana nepozdávala tak ako mne. 

"Zajtra ráno mám ísť s tebou vybrať šaty na ples sesternička."povedala a bez môjho dovolenia si vošla sama do izby. Ľahla si na posteľ a sledovala každý môj pohyb. "Nemusíš. Pôjde so mnou Margarett a Justin." odsekla som. "Margarett nebude mať čas. Musí sa venovať dekorácii a Justin môže ísť s nami. Nebude mi to vadiť." zasmiala sa nad tým čo povedala.

Ona je vážne trochu mimo. "Myslím, že by si nemala ísť Tatiana." povedala som so štipkou sebakontroly. Ak ešte raz namietne tak sa asi neudržím a napadnem ju. Justin si samozrejme všimol napätie medzi nami a tak zakročil. "Slečna Tatiana? Naozaj vás nechcem vyhadzovať ale princezná by si mala pospať." ó bože ďakujem, že na mňa myslíš. 

"Dobre. Necháme deti spať." prevrátila som očami a zavrela za ňou dvere. Vždy naráža na môj vek. Dokonca to používa proti mne aby presvedčila môho otca, že na trón by nemal ísť niekto mladší a neskúsený. "Ďakujem ti Justin." "Nemáte za čo princezná. Pre vás čokoľvek. Dobrú noc a sladké sny." usmial sa, otvoril dvere a odišiel. Opäť som sa ocitla sama. ľahla som si na posteľ a zatvárala oči. 

Bola som na veľkej lúke plnej kvetov. Nič tam nebolo len tráva, kvety a mohutný dub uprostred, na ktorom sa hojdalo malé dievčatko. Pozrela som sa na svoje oblečenie. Obrovské svadobné šaty sa mi tiahli po suchej zemi a na prstenníku mi svietil krásny  diamantový svadobný prsteň. Podišla som bližšie k tomu dievčatku. "Kto si?" spýtala som sa jej. "Volám sa Alexandra. Po mojej mame." ukázala jej malinkým prstom do predu. Pozrela som sa tým smerom a zbadala mladomanželský pár. A mužom bol.....Justin?! 

"Milujem ťa Alex." počula som ako tej žene šepká do ucha. Alex?! Čo sa to deje?

"Mali by sme zavolať našu dcéru." povedala s úsmevom a kývla na dievčatko. Ten úsmev mi niekoho pripomínal. Ale koho?

"Alexandra poď sem!" skríkla. 

Oh nie.....veď...veď to som ja! Tá žena som ja!

Zobudila som sa celá spotená. Čo to bol za sen? Naozaj som v tom sne bola vydatá za Justina? A mali sme dcéru?! Prečo práve on??

Niekto klopal na dvere. Postavila som sa a šla otvoriť. Bol to.....Adam. 

"Čo tu do pekla robíš?!" potichu som zakričala. "Chcel by som sa porozprávať o tej veci, ktorá sa stala v záhrade." "Nie je k tomu čo dodať. A teraz ma nechaj na pokoji lebo zavolám Justina." 

Hlasno sa zasmial. "Myslíš, že sa bojím nejakého tvojho bodyguarda, ktorý určite aj tak nie je taký dobrý ako sa zdá?!" zvýšil hlas. 

"Asi by si sa mal báť.....Adam." povedal niekto za ním. Ja som to však nebola. Bol to Justin. Adamove meno povedal s odporom a postavil sa predo mňa. "Ak vás tu princezná nechce tak odíďte." zavrčal. V Adamovych očiach prebleskol strach a tak radšej rýchlo odišiel. 

"Ďakujem ti. Teraz ti asi dosť často ďakujem však?" jemne som sa zasmiala. 

"Je to moja práca. Ale..počul som vás kričať. Je všetko v poriadku?" on ma počul? Dúfam, že som nekričala niečo čo by počuť nemal. 

"Áno všetko je okey len....zlý sen." prikývol. "Tak..ja vás asi nechám spať ďalej." zasmial sa a išiel k dverám. 

"Justin?" zastavila som ho keď sa snažil dvere otvoriť. "Áno?" 

"Pôjdeš so mnou do Berlína aj ty však?" modlila som sa aby povedal áno. Ak by tam nešiel, asi by som sa cítila divne. Nechápem prečo. Za pár hodín som si ho tak veľmi obľúbila až to nie je ani možné. Lepšieho bodyguarda som si ani nemohla priať.

"Samozrejme. Nemôžem vás nechať samú, princezná." usmial sa a odišiel. Povzdychla som si a ľahla si späť do postele. Chcelo sa mi premýšľať. Ale nad čím? Nad tým snom? Nad tým, že sa mi snívalo ako som mala s Justinom dieťa? A vôbec....chcela by som s ním mať dieťa?

Bože! Nad čím to rozmýšľam?! Veď ho poznám len zopár hodín! Ale príde ti to akoby si ho poznala už roky. Ozvalo sa moje svedomie. Bola to pravda. Justin mi prirástol k srdcu. 

O pár minút som zaspala. Zbytok noci sa mi nesnívalo nič kvôli čomu som musela kričať. 

Zobudil ma Justinov hlas, ktorý hovoril, že raňajky sú hotové. Obliekla som sa a šla za ním. "Asi nebudeš vedieť čo je na raňajky či?" zasmiali sme sa spoločne. "Lievance." povedal. Milujem ich. 

Pri stole sedel Adam s jeho rodinou, Tatiana a môj otec. Adam sa pozeral na Justina so strachom v očiach. Sadla som si vedľa neho a Justin sa postavil za mňa. Sledoval každý môj pohyb. Je naozaj príjemné vedieť, že niekomu na vás záleží a že nedovolí aby sa vám niečo stalo. 

Raňajky prebiehali v tichosti za čo som bola vdačne.pretože mi bolo dobre byť ponorená do svojej vlastnej mysle. No to príjemné ticho netrvalo večne.

"Alex, zajtra ráno príde tvoja mama a ty dnes pôjdeš aj s Tatianou nakupovať šaty na zajtrajší ples. Ako  ochranku som požiadal Justina a pôjde s vami aj Wilson. Hneď po raňajkách sa pôjdeš pripraviť."

"Dobre otec." naďalej som si vychutnávala skvelé raňajky až kým som neucítila pohľad Adama na mne. Škaredo som sa na neho pozrela no ani to ho neodradilo. Hlavu som zdvihla hore smerom k Justinovi a ten hneď pochopil čo mi vadí. Len sa nenápadne usmial. 

Chcela som sa postaviť ale Adamova ruka ma zastavila.

"Čo chceš?!"