Life Princess

Part thirteen

V meste sa mi naozaj páčilo. Všetko tu bolo tak nádherné, že som na tom mohla len oči nechať. Podarilo sa mi prestať myslieť na telefonát s Tatianou a Justin sa tiež vždy snažil meniť témy aby mi to nepripomínal. 

"Takže videli sme toho dosť. Nechceš ísť niekde do kaviarne?" navrhol. "Mám byť normálne dievča. Urč sám kam pôjdeme." zasmiala som sa. Tak to má byť správne. Nemám si lámať hlavu nad Adamom a Tatianou. Nie na dovolenke! Teraz si mám uživať. A to presne budem robiť. 

"Áno ale ja som ti už povedal, že prvý deň vyberáš ty." "Tak dobre pôjdeme do kaviarne." chytila som ho za ruku a ťahala ho do najbližšej kaviarne, ktorá bola na druhej strane cesty. 

Vošli sme dnu a sadli si za stôl v rohu. Neboli tam okná, sto percent súkromia, čo viac si želať? Prišiel k nám mladý čašník a pýtal sa nás čo si dáme. 

"Dám si špagety a k tom ľadový čaj." usmiala som sa na neho a podala mu menu. Zrak presunul na Justina, ktorý sa stále rozhodoval, no nakoniec si vybral to isté čo ja. "Dobre. Hneď vám to donesiem." usmial sa a odišiel.

"Ako sa ti páči to, že ťa skoro nikto nepozná?" spýtal sa Justin. "Určite ma poznajú. Len to nedávajú najavo a to sa mi páči. Je to taký pocit slobody." 

O niekoľko minút nám čašník priniesol naše objednávky. Špagety som si nabrala na vidličku a to isté spravuj Justin. Keď som to dala do úsť, ostala som ohromená. Bolo to výborné. 

"Je to dokonalé." povedala som s plnými ústami. Justin sa zasmial a povedal "Máš pravdu je to vynikajúce. Jedol by som to vždy." prikývla som a ďalej si vychutnávala tú skvelú chuť jedla. Špaget som milovala. A podľa Justinovho výrazu ich miloval aj on. 

Keď sme dojedli, rozhodli sme sa, že si ešte chvíľku posedíme a porozprávame sa. 

"Vieš Alex tá Tatiana a ...." nenechala som ho dohovoriť. "Nie Justin. Sme na dovolenke a ja o tom nechcem teraz rozmýšľať. Nechaj to prosím tak ." "Ehm ehm...nechcem ti nič hovoriť ale to ty si na dovolenke. Ja som stále v práci. Dávam na teba pozor." usmial sa. Fajn Bieber jedna nula pre teba. "To je jedno. Ber to ako dovolenku aj ty." pokrčila som ramenami a ďalej sledovala ľudí. 

"Prečo tak po každom pozeráš?" spýtal sa po chvíli ticha. Nevedela som ako mu odpovedať. Úprimne ani ja sama som nevedela prečo na každého tak pozerám. Asi ma to len fascinovalo. 

"Neviem. Baví ma sledovať rôzne typy ľudí." prešla som si rukou po vlasoch a pohľad teraz nechala na Justinovi. "Môžeš sa na nich pozerať aj v Holandsku." prehodil len tak. Bez menšej známky citu. 

"Nie nemôžem. Ak by som sa na niekoho pozrela doma a on by to videl tak by hneď zakričal Pozrite sa, princezná ma sleduje! a netvár sa tak.Vieš, že hovorím pravdu." žmurkla som po ňom. "Áno máš pravdu Alex." zasmial sa a pozrel sa za seba. Očami prebehol po každom jednom a zrak vrátil ku mne. "Naozaj je to super. Chceš už odísť?" 

"Nie ešte tu ostanme. Na dezert." prikývol a zavolal čašníka. Bol to ten istý čašník, ktorý nám doniesol špagety. "Prosili by sme dezert. Necháme sa prekvapiť tým, čo nám prinesiete." povedal Justin a čašník už šiel do kuchyne. 

O pár minút nám doniesol lahodné tiramisu. Milujem to. Vzala som si malú vidličku a pustila sa do toho. 

"Chutí ti?" opýtala som sa ho. "Jasné. Tiramisu je fajn." počula som ako cengol zvonček, ktorý hlásil, že niekto prišiel. Pozrela som sa tým smerom a zbadala drobnú ženu s krásnymi hnedými vlasmi, ktoré jej voľne padali na plecia. Bola nádherná.

"Aha Justin pozri. Však vyzerá milo?" ukázala som na tú ženu a on si ju prehliadol. "Áno vyzrá na dobrú ženu." vrátil sa k svojmu dezertu a ďalej tomu nevenoval pozornosť. Ja som ale neprestala. 

Jej pohľad sa stretol s mojím a konečne som videla jej farbu očí. Žiarivo modré. Usmiala sa na mňa a ja tiež. Jej úsmev mi niečo pripomínal. Rezpektíve niekoho. POzrela som sa na Justina a ten sa stále venoval tiramisu. 

"Justin ty si rozkošný." zasmiala som sa nad ním. Usmial sa tiež a mne úsmev opadol. So zamračeným pohľadom som sa pozrela na tú ženu a späť na Justina. 

Ich úsmev si bol tak podobný! Až to nebolo možné!! 

"Deje sa niečo Alex?" spýtal sa s obavami. Tá žena sa teraz pozrela na neho a on videl, že ju sledujem. "Prečo sa naňu toľko pozeráš? Poznáš ju?" pozrel sa jej do očí a mohla som aj z takej ďiaľky vidieť ako vypúlila svoje modré oči. Čo sa to deje? 

Justin sa zamračil a rýchlo sa otočil ku mne. "To by som sa mala pýtať ja teba nie? Poznáš ju?" 

"Nie nikdy som ju nevidel. Ale ona ma možno videla keď som zbadal jej pohľad keď ma uvidela."

Pozrela som sa na tú záhadnú ženu a ona sa postavila. Mierila smerom k nám. "Justin ona ide sem." pošepkala som mu a sklonila pohľad. Nemohla som uveriť, že ich úsmevy si boli tak podobné. Žeby boli nejaká rodina? Žena prišla k nám a pozrela sa Justinovi hlboko do očí.

"Justin?" povzdychla si. Justin sa naňu zmätene pozrel a ja tiež. Takže ho predsa len pozná. Odkiaľ?

"Prepáčte ale...... my sa poznáme?" videla som ako sa smutne pozrela mne do očí. Videla som tam smútok. lásku. zúfalstvo a iné pocity.

"Ty ma nepoznáš?" spýtala sa ho naliehavo a zúfalo. Justin len bezradne pokrútil hlavou.

"Mal by som?"  

"Justin ja som tvoja matka!"