Life Princess

Part thirty-three

Z pohľadu Alex:

Po tom, čo som sa znova zobudila z hlbokého spánku, som trávila čas rozprávaním sa s Justinom. Tanner musel čo najrýchlejšie odísť pretože ho doma čakala nejaká práca a povedzme si pravdu, jeho dom nebol práve najbližie. Justin mi hovoril čo je nové v paláci a aj to, že sa dal do hľadania otcovho majetku. 

"Viem, že ho má Adamov otec. Ale musíš mi povedať kde majú sídlo alebo nejaký dom kde sa zdržiavajú." opýtal sa ma drsne. Hladil mi ruku a zanechával na nej jemné bozky. Bolo príjemné ho znovu cítiť po tých nekonečných hodinách spánku. "Žijú vo Švajčiarsku ale naozaj neviem ako sa tam chceš dostať." zasmiala som sa. Justin ešte nemá premyslené ako ten majetok získať späť a už tam chce ísť. "Si predsa kráľovná. Niečo už len vymyslíme." uškrnul sa a pobozkal ma na pery. 

Do izby vošiel ten istý doktor, ktorý mi podal sedatíva aby som sa vyspala. Mal na tvári pochmúrny výraz, ktorý som nemohla prečítať ale dobre som vedela, že to nebude nič dobré. "No...mám pre vás jednu dobrú a jednu zlú správu, slečna. Ktorú chcete počuť ako prvú?" v mysli som sa ani nemusela rozhodovať. Vedela som, že chcem počuť najprv tú dobrú. "Dobrú správu." 

"Tak fajn. Čoskoro môžete ísť domov keďže váš stav je stabilizovaný a ste mimo ohrozenia života. Budete môcť prejsť do domácej liečbi. No a tá zlá správa je....vaše srdce a plúca ostali po tom jede dosť poznačené. Výrazne ste oslabli, čo znamená-žiadny trón. Ak si svoje zdravie vážite tak odvolanie bude to najrozumnejšie riešenie pre vás." 

Bola som v šoku. Nemôžem byť kráľovná?! Ale to predsa...to nie je možné! To by znamenalo, že sa ňou musí stať....Tatiana! Pozrela som sa vyľakaným pohľadom na Justina, ktorý tomu tiež veľmi nerozumel. Prečo sa toho musím vzdať? Teraz...keď sa všetko dávalo do normálu?! Ostatných predsa porazí až sa to dozvedia. 

"Ale..nie je tu iné riešenie? Prečo sa toho všetkého musím vzdať?!" vykríkla som. Nie je to spravodlivé. Predsa...kvôli tomu som sa narodila! Aby som prevzala to, čo vybudoval môj otec. Nemôžem ho sklamať...nechcem. "Mám za to, že vás táto práca vysilí. Je to veľmi namáhavé a vy nemáte tak silné srdce na to aby ste toto všetko zvládli." 

To bol úplný koniec. To sa môžem ísť rovno zahrabať!! Doktor opustil izbu a ja som ostala mlčky sledovať bielu podlahu. Nemohla som tomu uveriť. "Justin....toto nekončí. Viem, že to takto Tatiana chcela. Nemala v pláne ma zabiť. Chcela ma len oslabiť a to sa jej podarilo! Ale nech si nemyslí, že ma to nejako dostane. Pretože ja sa toho hlúpeho trónu nevzdám!" došlo mi čo mi chcela tá mrcha urobiť. Spolu s Adamom ma zabiť nechceli. Pretože ma nechceli mať na svedomí. Ale túto ich hru budem hrať odteraz aj ja. Nie som predsa taká slabá aby si mysleli, že sa ma tak ľahko zbavia! "Alex, nerob to. Pôjdeš so životom na hranu! Ak je práve toto pre tvoje zdravie najlepšie, tak nech to tak bude. Nech Tatiana získa trón, je mi to jedno." ako niečo také môže vôbec vypustiť z úsť?! Jemu je úplne jedno ako sa potom budem cítiť? Aká budem sama zo seba sklamaná, že som nedokázala aspoň to jediné, čo môj otec vždycky chcel?! "To...neverím tomu, že si to povedal." šepla som. Ja som bola rozhodnutá čo chcem urobiť. Trónu sa nevzdám. Ani keby čo bolo! 

"Alex, chcem pre teba len to najlepšie. To čo povedal doktor dáva zmysel. Ak absolvuješ všetko to, čo sa od teba bude v budúcnosti žiadať, skončíš. A to ja nechcem. Nechcel by to ani tvoj otec, ani tvoja matka. Buď rozumná." 

Nie! Teraz sa mi naskytla šanca ukázať, že nie som len rozmaznané decko, ktoré má všetko po čom zatúži. Teraz ukážem Tatiane a Adamovi, že sa so mnou nemajú zahrávať. "Ak mi chceš vyhadzovať na oči, že som nezodpovedná tak odíď. A zavolaj mi tu Wilsona s Margarett." odsekla som. Mala som už dosť jeho nedôvery voči mne. "Alex..." "Odíď Justin." 

Povzdychol si a o pár sekúnd ho nebolo. Cez privreté dvere som mohla počuť ako telefonuje s Wilsonom. Počula som aj to, že mu oznámil správy, ktoré nám povedal doktor. Pokrútila som nad tým hlavou a čakala kým prídu. 

--------------------------------

"Je to pravda, slečna?" opýtala sa ma Margarett keď konečne dorazili. "Áno ale nie je to nič strašné. Zvládnem to." usmiala som sa aj keď mi do smiechu vôbec nebolo. "No...vieme, že je to vaše rozhodnutie ale ste si naozaj istá? Veď viete...môže sa potom stať čokoľvek." 

"Áno ja viem. Ale keď sa na to pozriete tak ako ja, nie je to veľké riziko." zasmiala som sa. Dúfala som, že ma pochopia a nespravia z toho cirkus. Že ma podporia keď to Justin nedokázal. 

"My len veríme, že ste sa rozhodli správne." poukázal Wilson. 

Áno, rozhodla som sa správne! Vedela som, že ak by som sama odstúpila, Tatiana a Adam by si ku mne dovoľovali a boli by na tróne. A to by moji rodičia nikdy nechceli. A nechcem to ani ja! Nikdy sa to nestane!

Takže ľudia....znova kratšia časť ale ja dúfam, že s ňou budete spokojní. Chcem vám povedať, že teraz sa budem viac zameriavať na môj druhý príbeh pretože ten ma popravde baví viac. Do konca tohto príbehu nám ostáva už len niekoľko kapitol!!!

Čo si o celej časti myslíte vy? :) 

Na fotke máte Alex :)