Life Princess

Part eleven

Bála som sa. Tak strašne moc. 

"Prečo mi to robíte?" spýtala som sa ich so štipkou nádeje. "Pretože nám stojíš v ceste." povedal Adam akoby to bola tá najzjavnejšia vec na svete. Neveriacky som pokrútila hlavou. "Vy nie ste normálni." 

 Otočila som sa a chcela odísť no zastavili ma. "Ešte raz sa bude niečo také opakovať a tvoj otec bude vedieť všetko." zasmiala sa Tatiana. Jej to príde smiešne?! Ale....čo sa čudujem. 

Šla som do svojej izby. Vôbec ma nebavilo ostať na plese. Koho by aj keď vám pred pár minútami naznačili, že vás chcú zabiť. Počula som klopanie na dvere. "Veď som vám sľúbila, že sa to nezopakuje a ...Justin?! Čo tu robíš?" pustila som ho dovnútra a on sa na mňa zmätene pozrel. 

"Alex prečo nie si dole?" spýtal sa. "Ak mám byť úprimná...nebyví ma to tam." pousmiala som sa falošným úsmevom. Znova som si sadla a sledovalamoje kolená. 

"Niečo a deje. Vidím to na tebe Alex. Povedz mi to." naliehal. Povedať alebo nepovedať? Koniec koncov...je do toho zapletený aj on takže na to má právo. A tak som prerozprávala celý príbeh. Všetky podrobnosti, všetky slová, ktoré boli povedané, úplne všetko. Pri rozprávaní som sa rozvlykala a hlavu si oprela o Justinove rameno. Silno ma objal a ja som sa po prvý raz cítila tak nesmierne v bezpečí. 

"Neboj sa. Zajtra odchádzame do Berlína takže zatiaľ sa nemôže nič vážne stať. Potom až sa vrátime tak bude Adam s Tatianou preč a my to nejako vyriešime dobre? Nechcem aby si sa teraz bála keď máš niekoľko hodín pred dovolenkou. Mala by si byť šťastná. Veď som si niečo sľúbil." povzbudivo sa na mňa usmial. Jemu sa to povie ľahko keď jeho život nie je ohrozený!

"Čo si mi sľúbil?" opýtala som sa koktavo. "Sľúbil som ti, že sa postarám o to aby si sa v Berlíne cítila ako normálne dievča." spomenula som si keď mi to hovoril v obchode. Pousmiala som sa a postavila sa z postele. Narovnala som si moje pokrčené šaty a rozhodla sa, že si pôjdem zdriemnuť. Veď ako sám Justin povedal, zajtra ideme do Berlína. Len ja a on. Bude to môj najkrajší týždeň v živote. 

"Čo ideš robiť?" "Chcem si ľahnúť. Aj keď som si istá, že nezaspím, pokúsim sa. Budem ležať s jednym okom otvoreným." povzdychla som si. 

"Hej. Ja budem vonku pred dverami tak dlho ako budem môcť. Nemusíš sa báť, že titu niekto vtrhne. Ak by si čokoľvek potrebovala tak som presne tam." naklonil sa ku mne a na pery mi vtisol sladký bozk. Mala by som si na toto zvyknúť. Je to úžastné. Prikývla som a on mi zaželal dobrú noc. Šla som do kúpeľne adal si krátku sprchu. Potom som sa prezliekla do pyžama a ľahla si do postele. 

Viem, že som hovorila, že nezaspím no pocit, že Justin je hneď za dverami mi dodal istotu, že som v bezpečí. Zavrela som oči a ponorila sa do ríše búrlivých snov. 

Otec mi dával kráľovskú korunu na hlavu. Bol to deň kedy mala byť zvolená nová kráľovná a nový kráľ Holadska. Pozrela som sa na mamu, ktorá sedela oproti v krásnych fialovných šatách a oči sa jej leskli od sĺz. Musela som sa nad tým pousmiať. Zrak som presunula na stoličku vedľa mňa. Misto pre kráľa. Kto tam sedel? Samozrejme, že Justin. 

Odľahlo mi keď som zistila, že nie som mŕtva a nevydala som sa za Adama. Jeho a Tatianin plán im asi nevyšiel. Zodvihla som pohľad na otca, ktorý bol plný radosti. "A týmto ťa korunuje Alexandra Hamilton za......." jeho slová prerušil výstrel. 

Výstrel zo zbrane!

Vtedy som pocítila obrovskú bolesť v srdci a následne som sa začala dusiť. Pozrela som sa pred seba a videla Adama a Tatianu. "My sme ťa varovali."

Ruku som si priložila na srdce a videla obrovské množstvo krvi. Pred očami sa mi zahmlelo a jediné čo som urobila bolo to, že som sa zrútila na tvrdú zem. Posledné čo som počula bolo volanie môjho mena, výkriky, plač a cengot koruny ako sa odrazila od zeme. To bolo posledný krát, čo som vydýchla.

"Áááááá!!" zobudila som sa s obrovským krikom. Moje čelo bolo spotené a vlasy sa mi na neho lepili. Dýchanie som mala rýchle a nepravidelné. Rýchlo som sa chytila za srdce a vtedy som zistila, že šlo len o zlý sen. 

Nado mnou sa skláňal Justin a jemne so mnou triasol. "Alex to je dobre. Mala si len nočnú moru, to bude v poriadku neboj sa." objal ma a ja som si hlavu schúlila na jeho hrudi. Pomaly som sa upokojovala keď vtom mi do izby vtrhla mama.

"Je všetko v poriadku? Počula som krik." bola celá udychčaná. Pravdepodobne z behu.

"Áno len zlý sen mami. Som v pohode." uistila som ju, že sa mi nič vážne nestalo a odišla. Poprosila som Justina aby so mnou ostal do rána a on poslúchol.

Skoro ráno nás zobudila Margarett s tým, že sa musím ísť okamžite baliť inak neztihnem lietadlo. Ako výchor somvyletela z postele a do kufrov začala hádzať všetko čo mi prišlo pod ruky. Justin bol už asi zbalený keď sa na mňa len díval s obrovským pobavením.

"Mohol by si sa prestať smiať a pomôcť mi?" zavrčala som. Vždy keď mám niekde letieť lietadlom na viac ako jeden deň, som neskutočne nervózna. Väčšinou mi pomohol Paul aby som bola pokojná ale teraz nejdem s ním. Ide do Berlína s Justinom. Len myšlienka na to ma robila šťastnou. No len čo som si spomenula na ten sen, straslo ma a mala som dokašľanú náladu ako predtým. 

Justin mi odniesol kufre dole do haly a ja som sa šla rozlúčiť s rodičmi. Obaja sedeli na veľkom koženom gauči a usmievali sa na seba. Je tu niečo čo by som mala vedieť? 

"Tak ja už pomaly pôjdem." oznámila som im. Obaja na mňa strhli pohľad a šli ma objať. "Maj sa tam dobre zlatko a drž sa hlavne Justina aby sa ti nič nestalo." prikývla som.

"Mami? A kedy odchádzaš ty?" spýtala som sa. Chcela som aby tu bola než sa ja vrátim. Nech sa s ňou rozlúčim poriadne a nie len tak narýchlo. "Ehm...zlatko nie tak skoro. Pravdepodobne tu ostávam do konca prázdnin. Vieš...s tvojim otcom sme sa rozprávali o našom vzťahu, o tebe a tak." 

"Len mi nehovor, že......" 

"Že sa mienime dať znova dokopy? Áno." usmiala sa. Ja...bože...to nie je pravda! Moja prosba sa stala skutočnosťou. S hlasným výkrikom som ich silno objala a rýchlo utekala za Justinom aby ma dlho nečakal. 

Teraz sa začína týždeň, na ktorý nikdy nezabudnem. Týždeň v Berlíne s Justinom Bieberom.